BRATISLAVA – Diskusiou predstaviteľov mimovládnych organizácií sa v sobotu v Bratislave skončila konferencia Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť, na ktorej sa stretli premiéri a vicepremiéri desiatich krajín kandidujúcich do NATO. Jej výsledky hodnotí predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda pozitívne. „Po konferencii začnú európski lídri a predstavitelia USA otázku rozširovania NATO konzultovať vážnejšie,“ povedal na stretnutí s novinármi.

Čas podľa premiéra ukáže, že išlo o prelomovú udalosť, ktorá bude členov aliancie motivovať na urýchlenie rozhodnutia o ďalšej expanzii západného bezpečnostného bloku na východ. Pravda, ako zdôraznili viacerí západní analytici, ak si to budú kandidáti želať.

V prípade „baltskej trojky“ – Estónska, Lotyšska a Litvy bude diskusia komplikovanejšia pre ruský nesúhlas a na Balkáne sa zasa bude zohľadňovať pokrok k stabilite. Širšiu diskusiu o rozširovaní NATO by mala podľa Dzurindu a veľvyslanca vo Washingtone Martina Bútoru priniesť návšteva amerického prezidenta Georgea W. Busha v Európe v júni. Bútora ale nepredpokladá, že v tom čase už budú známe mená budúcich členov NATO. Najkvalifikovanejšími kandidátmi sa zatiaľ zdajú Slovinsko a Slovensko, i keď pri Bratislave sa bude osobitne zohľadňovať i kontinuita v zahraničnopolitickej orientácii na euroatlantické štruktúry.

Premiér Dzurinda v rozhovore s novinármi priznal, že práve výsledok budúcich volieb na Slovensku môže určiť definitívne smerovanie Slovenska. „Pochybnosti o politickej kontinuite sú aktuálne,“ zdôraznil. Na otázku, ako chce k zachovaniu súčasnej orientácie SR prispieť, odpovedal, že „bude hľadať zhodu, aby si Slovensko zachovalo proreformnú a prozápadnú vládu“. Neuviedol, či bude súčasťou tejto stratégie aj výmena ministrov vo vláde.

Čas, ktorý zostáva do pražského summitu NATO, chce premiér využiť na presviedčanie verejnosti o potrebe vstupu do atlantického bezpečnostného bloku.

JURAJ TOMAGA