ili prahy gynekologických ambulancií a vstúpili do politických programov a predvolebných kampaní.
Diskusiu o zákaze umelého prerušenia tehotenstva na Slovensku pravidelne otvárajú kresťanskí demokrati. Takmer vždy sú diskusie veľmi vášnivé.
Nové kolo debát sa odštartovalo zrejme tento týždeň, keď KDH podalo na Ústavný súd návrh na vyslovenie nesúladu interrupcií s Ústavou SR.
Je slovenský zákon najliberálnejší?
Podľa KDH patrí slovenská legislatíva týkajúca sa interrupcií medzi najliberálnejšie na svete. Zákon z roku 1986 umožňuje dva druhy interrupcií – interrupciu na základe žiadosti ženy, ktorá sa vykoná do dvanástich týždňov tehotenstva bez udania dôvodu, druhá možnosť sa týka potratu zo zdravotných dôvodov, ohrozenia života a zdravia ženy, alebo ak ide o ťažko poškodený plod.
Ústavný problém je podľa KDH v tom, že do dvanástich týždňov tehotenstva nemá nenarodený život podľa slovenskej právnej úpravy žiadnu ochranu.
V prípade, že Ústavný súd vyhovie návrhu kresťanských demokratov a vysloví nesúlad s ústavou, budú musieť poslanci zákon novelizovať. Ako?
To zatiaľ nevedno. Zakázať interrupcie zo zákona ešte stále hrozí. Podľa gynekológov by sme sa však dostali tam, kde sme boli na začiatku storočia.
Lekár Karl Schray opísal v roku 1933, teda 24 rokov pred povolením interrupcií v Československu, že predmety a spôsoby, akými sa chceli zbaviť ženy tehotenstva boli takmer rovnaké ako pred sto či dvesto rokmi. Ženy chceli zničiť nechcený plod ihlicami, drôtmi, trieskami, polienkami, vidličkami. Výplachy si robili arzénom, nitrobenzolom, alumíniom, octom, glycerínom, jedom na krysy či dokonca prudko jedovatým strychnínom.
Vrátime sa do obdobia anjeličkárok, pýtajú sa lekári?
Možnosť voľby je práve to, čo si slovenské ženy želajú.
Žiadne politické rozhodnutie neprinúti ženy rodiť, ak si to neželajú.
Podľa gynekológov momentálne nie je dôvod na to, aby sa táto téma stala nosnou témou dneška. Kresťanskí demokrati totiž prichádzajú so svojou iniciatívou v čase, keď u nás dochádza k poklesu počtu interrupcií.
Počet slovenských žien, ktoré sa rozhodnú ísť na interrupciu, je už porovnateľný so škandinávskymi krajinami, kde je najnižší počet umelých prerušení tehotenstva na svete. Počet umelých potratov klesol u nás za desať rokov o 64 percent.
„Znížiť počet interrupcií, ako sa to podarilo na Slovensku, je ojedinelý jav, ktorý nemá obdobu na svete. Tak radikálne sa to zatiaľ nepodarilo v žiadnej inej krajine okrem Čiech,“ hovorí MUDr. Vladimír Cupaník, prezident Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. (uj)
