BRATISLAVA – Večná dilema, či legalizovať prostitúciu bez ohľadu na morálne predsudky, alebo ju oficiálne uznať za kriminálnu činnosť, sa zvykne len z času na čas prevetrať, aby potom opäť zapadla prachom. Slovenská legislatíva tento problém nijako neupravuje a doteraz ani nebola politická vôľa tento stav zmeniť.
Podľa slovenských zákonov možno prostitúciu čiastočne postihovať ako priestupok porušovania mravnosti na verejnosti a sčasti ho pokrýva i zákon o kupliarstve a zákon o obchode so ženami.
Ministerka financií Brigita Schmögnerová svojho času podotkla, že i daňovníci sa zaoberali myšlienkou podchytiť túto „pracovnú“ činnosť v zákone a zamedziť obrovskému úniku daní. Podľa ministerky však nejde o legálnu prácu a na nelegálnu činnosť nemožno získať licenciu.
Celkove sa u nás príjmy z prostitúcie, ktoré prevažne nie sú zdanené ani evidované, odhadujú na 1,3 miliardy korún (podľa odhadu Štatistického úradu SR za rok 1998).
Svojho času prišlo KDH s návrhom na vytlačenie prostitútok z centrálnych častí Bratislavy a z výpadoviek. Na otázku, či by prostitúcia nemala byť zaradená na zoznam licencovaných živností, podpredseda KDH Vladimír Palko odpovedal, že s tým KDH nebude súhlasiť, podobne ako so žiadnou inou legalizáciou prostitúcie. (ru)