Nielen fanúšikovia čakali viac od našich hokejistov na svetovom šampionáte v Nemecku. Optimisti oslepení petrohradským striebrom snívali o medaile, ktorá však nebola v reálnych možnostiach tímu trénera Jána Filca. Naši konkurenti prišli so silnejšími výbermi ako vlani v Rusku, J. Filc pred MS považoval za prijateľné konečné 5. miesto. Skončili sme o dve priečky nižšie, teda neúspech, i keď nie tragédia. Smútil aj veľký Gretzky po náhlej smrti svojej Kanady, ktorú vyradila rivalsky nabrúsená hokejka USA, podobne ako nás česká. Ruské čakanie na medailu sa natiahlo na ôsmy rok.

Náš výsledný dojem bude dlho symbolizovať nula v kolónke strelených gólov vo štvrťfinále s Čechmi. Zhoreli sme v útoku. Priemer 2,85 góla na zápas zachránila čiastočne osmička v japonskej sieti, ale s efektívnosťou streľby 7,58 percenta sme boli v štatistikách až na 10. mieste, pred nami boli aj exotickí Japonci s úspešnosťou 9,6 percenta.

V útoku sme jednoducho nemali strelca Šatanovho formátu ani centra, ktorý by sa priblížil Handzušovmu potenciálu, v obrane nám chýbali ofenzívne výpady Višňovského či Podhradského. Tým viac, že Sekeráš zďaleka nepodporoval ofenzívu ako vlani a ani ostatní obrancovia nevykompenzovali útočnú neefektívnosť bezchybnou prácou vzadu, kde pykali za neskorú reakciu na odrazené puky i premiestňovanie súperových útočníkov.

Pred budúcoročnou zimnou olympiádou v americkom Salt Lake sme dostali akurátne po nose. Po nevídanej konkurencii v príprave si všetci hráči pochvaľovali bezproblémovú partiu, často sa skloňoval petrohradský duch. V kabíne dozaista panoval, ale schizofrénia prišla na ľade. J. Filc musel po prehre s Čechmi konštatovať, že úroveň ducha v tíme zaostala za vlaňajšou. Hráči, česť lašákovským výnimkám, opakovali osudovú teóriu – raz si hore, raz dole. Tá sa berie iba vtedy, ak každý môže s čistým svedomím vystúpiť s tým, že urobil všetko pre to, aby sa zdola odlepil. Slovensku sa to nepodarilo ani v jednom zo zápasov s vážnymi súpermi. Argumenty o bezproblémovom prechode cez papierovo slabších súperov strácajú význam od chvíle, keď sme prijali definitívne pozvanie konkurencie za rozširujúceho člena tradičnej svetovej šestky na sedmičku.

Aj v Nemecku teória o vzbure trpaslíkov vyšla na prach. Druhý sled môže, najmä kým vládze fyzicky, potrápiť zavedené hokejové firmy, ale o medaily si to rozdáva roky výlučne tradičná šľachta.

Prvým atribútom hokeja je mužnosť. Naši reprezentanti by mali chlapsky hovoriť o tom, čo mohli urobiť lepšie, a mlčať o nepriazni šťasteny, rozhodcov či o hrboľatom ľade.