BRNO, BRATISLAVA - Objekt - text - zvuk. Triáda, cez ktorú konceptuálne orientovaný tvorca a performer Michal Murin (1963) oslovuje publikum. Jeho intermediálne realizácie spájajú hru, akciu, inštaláciu, prezentáciu i teoretickú reflexiu do žánrovo a štýlovo neuchopiteľnej formy, balansujúcej na hranici logického a nelogického vyjadrenia. Vo svojej poetike používa jazykové hry, stiera hranice medzi reálnym a virtuálnym svetom, snaží sa artikulovať pluralitu postmoderného veku.

Objekt - text - zvuk je aj názov Murinovej samostatnej výstavy, ktorá sa dnes o 18.00 h otvára v galérii Střepy na Sklenenej lúke v Brne. Ponúka desať diel, ktorých leitmotívom je vzťah vizuálneho a hudobného umenia. Vizual/izova/ná hudba či hudobné partitúry vychádzajú z poznania, že hudba a výtvarné umenie majú spoločné estetické výrazové charakteristiky, ktoré sa môžu vyjadriť vizuálnym spôsobom: lineárnosť, stúpanie, klesanie, pomlka, zosilnenie či opakovanie. Všetko vizuálne môže slúžiť ako podklad pre hudbu-zvuk a každá hudba-zvuk sa dá zaznamenať výtvarne.

Príkladom môže byť Murinova Partitúra na popukanie. Vytvára ju 3 x 1 m bublinkovej fólie, pod ktorou sú v istých rytmických usporiadaniach uložené drobné časti skartovaných autorských textov o hudbe. Ich rozloženie, hustota a línie sú inštrukciami pre individuálny prístup k interaktívnemu „hudobnému nástroju“, ktorý praská a puká. Ako hovorí autor, kľúčom k interpretácii diela je slovo „popukanie“ v zmysle smiať sa až do popukania. „Tým chcem uvoľniť cestu k hravému a nespútanému komunikovaniu so závesným dielom. Asi tridsaťtisíc bubliniek je zárukou dlhšie trvajúceho akustického interpretovania tejto partitúry.“

Povedľa brnianskej výstavy sa Murin predstavuje aj v rámci výstavy Umenie akcie 1965 - 1989 v SNG v Bratislave, kde prezentuje projekty z roku 1987 - z obdobia, keď spoluformoval alternatívne divadlo Balvan, ktoré až do roku 1992 uskutočnilo vyše sedemdesiat verejných prezentácií.

ĽUDO PETRÁNSKY