Americký tréner Lou Vairo trefne charakterizoval modus svetového šampionátu v hokeji , že naozaj sa začína až od štvrťfinále. To, čo sa dialo v troch nemeckých mestách predchádzajúcich štrnásť dní počas stretnutí v základných a kvalifikačných skupinách, môžu zvyšné štyri dni k. o. systémom totálne rozmetať.
Štvrťfinále je hop alebo trop. Pre slovenských hokejistov dvojnásobne, lebo v doterajších šiestich zápasoch na MS sa nemôžu pochváliť žiadnym vážnym víťazstvom. Prelet ponad Japonsko a Rakúsko bol povinnou jazdou, na postup z kvalifikačnej F-skupiny nám stačila výhra nad ospalou Ukrajinou. S Fínmi, Švédmi ani Američanmi sme sa neuchytili, doplácali sme na kiksy v obrane a impotenciu v útoku.
Hokejisti si teda sami už vo štvrťfinále zavarili českého rivala, ktorý si brúsi zuby na zlatý hetrik. Máme šancu zachrániť sa českým skalpom, čo by v našej špecifickej situácii znamenalo zrejme najcennejšie víťazstvo v histórii samostatného hokeja.
Slovenský národný tím pôsobí vnútri naozaj sympaticky, každý si pochvaľuje bezproblémovú atmosféru, každý si váži kvality spoluhráča, každý rešpektuje trénerov, všetci veľmi chcú. To sú pekné východiskové predpoklady, ale fanúšikovia by boli možno radšej, keby strieľala góly a víťazila rozhádaná svorka nedisciplinovaných dravcov.
Takýto štýl by ale nášmu hokejovému naturelu nesedel, slovenský tím si musí držať svoju technicko-kombinačnú tvár, v ktorom je vnútorná pohoda základným predpokladom. Len by sme sa už mali odpútať od sebaľútosti nad nepriazňou šťasteny, rozhodcov a iných okolností a dôraznejšie explodovať v zlomových momentoch pred súperovou a vlastnou bránkou. Chýbali nám iba zlomky času a priestoru. No práve tieto detaily rozhodujú.
Pre slovenský hokej udrel dnes v Hannoveri deň D.
VOJTECH JURKOVIČ
