„Dva dni som mal úplný pokoj na lôžku. Náš zápas so Švédskom som dokonca vôbec nevidel. Nemohol som riskovať cestu do hľadiska a žiadny televízny kanál v našom hoteli ho nevysielal, tak som sledoval vývoj len na teletexte. Dôležité bolo, že po prvom pondelňajšom tréningu na ľade mi už večer koleno neopuchlo a vyhol som sa nepríjemnému vyťahovaniu krvi z kĺbového puzdra, ktoré som musel podstúpiť na druhý deň po smoliarskom kontakte s Ukrajincom. Tomu chlapcovi som v prvej chvíli nepovedal žiadne milé slovo. Vzápätí sa mi však odušu ospravedlňoval, tak som ho nechal na pokoji. Nebolo to síce veľmi bolestivé, ale cítil som v kolene tlak, ktorý musel lekár Dalimír Jančovič riešiť punkciou. Našťastie to nebolo koleno, s ktorým som mal v minulosti oveľa väčšie problémy, čo vyústili do vážnej operácie.
Škoda herného výpadku, lebo po množstve streleckých pokusov v základnej norimberskej skupine mi to do ukrajinskej siete konečne padlo. Z Kanady mi prišli nové hokejky, verím, že s dobrou muškou. Zmenu v zložení našich útokov, keď som od Zedníka s Nagyom prešiel ku Gáboríkovi a Bartošovi, nevnímam ako mimoriadne významnú. Na šampionáte máme v našom tíme samých superhráčov, takže je úplne jedno, ako to tréneri poskladajú. Širšie rozmery európskeho klziska si od nás zo zámorských klubov vyžadujú zmenu určitých návykov v hernom systéme, ktorá trvá možno týždeň. Viacerí hráči z NHL sa na šampionáte sťažujú na kvalitu ľadu. Naozaj nie je bohvieaký, ale podmienky má každý rovnaké, nemá význam sa tým rozptyľovať.
Atmosféra v našom tíme je naozaj bezchybná, každý si dobre uvedomuje, že kľúčovým zápasom je štvrťfinále. Kanada by nám možno sedela viac herne, ale český skalp na vrcholnom podujatí by bol pre nás i ľudí doma ohromnou vecou.“
VOJTECH JURKOVIČ,
Kolín
