Z titulu majstra Európy v azerbajdžanskom Baku zostával 24-ročný kulturista Power Clubu Prešov Vladimír Krištof zaskočený ešte i po návrate domov. „Akosi mi to stále nedochádza,“ opakoval dokola víťaz kategórie do 65 kg. Rodák zo Šarišských Michalian vyhral totiž pri svojej premiére na ME! „Je to rarita. Niečo také som ešte nezažil. Krištof bol ale suverénom súťaže,“ poznamenal slovenský rozhodca na šampionáte Peter Uríček.
Slovenská výprava cestovala na východ len s dvoma kulturistami, no stačilo to na historicky najlepší výsledok. Zo zlatej medaily sa totiž tešil aj druhý Slovák, 26-ročný Košičan Štefan Havlík (Dukla Trenčín) v hmotnosti do 90 kg. „Prišli sme, videli a zvíťazili. Viac sa už naozaj nedalo,“ ohodnotil vystúpenie svojich zverencov reprezentačný tréner SR Ľubomír Hečko. Imponoval mu i spôsob, akým slovenská dvojica triumfovala. „Obaja boli estétmi, nie horou svalou. Svaly ani im nechýbali, ale mali ich tam, kde ich bolo treba.“
P. Uríček: „Brutalita jednoducho nemala šancu a to je pre kulturistiku najlepšia reklama. I keď v najťažšej kategórii, ktorá bola súbojmi hrochov s estétmi, vyhral Litovčan, ktorý bol akýmsi hybridom.“
K titulu Krištofovi s Havlíkom dopomohla i tradičná kulturistická alchýmia – farby. „Chlapci boli naozaj pekne natretí. Farba bola drahá, dovážame ju až z Ameriky, ale vyplatila sa. V silnom svetle reflektorov vyzerali naozaj tmaví a možno i to zavážilo,“ myslí si P. Uríček.
V. Krištofa ku kulturistike dotiahol kamarát a hoci v záverečnej príprave mu prísna diéta (deň pred súťažou mohol jeho organizmus prijať len 300 gramov) robila starosti, vydržal. „Boli to posledné dni poriadnej krízy, ale stálo to za to. Hneď po súťaži som si dal mäso. Opečené na masti, nie ako dovtedy na vode,“ vyznal sa zamestnanec prešovského Ateliéru reklamy.
Havlík, ktorého kategória bola v Baku najpočetnejšie obsadená (17 prihlásených), sa najviac tešil na pizzu. „Dám si ju oveľa radšej ako sladkosti, posledné dva dni pred súťažou sme cukrovali, takže toho mám vyše hlavy,“ dodal Štefan, pre ktorého bol Azerbajdžan tretím európskym šampionátom. Pred dvoma rokmi v Madride bol desiaty, vlani v Lausanne šiesty. „V Baku som tušil, že budem dobrý už na začiatku, rozhodcovia ma vyvolali na porovnávanie hneď prvého a potom znovu a znovu.“
Zvesť o zlate vykrikoval do slúchadla už 20 sekúnd po súťaži. „Na druhej strane bol taký krik, že som im ani poriadne nerozumel. Titul teší o to viac, že keď som otcovi doma prvý raz ukázal kulturistický časopis, vyhlásil, že zo mňa kulturista nikdy nebude. Dnes je z neho môj nadšený fanúšik.“
RASTISLAV HRÍBIK
