LONDÝN, WASHINGTON – Američan Timothy McVeigh, páchateľ bombového atentátu, pri ktorom v roku 1995 v Oklamoha City zahynulo 168 osôb vrátane 19 detí a zranených bolo 600 ľudí, prostredníctvom britskej tlače vyhlásil, že svoj čin vôbec neľutuje. „Rozhodol som sa vyslať odkaz vláde, ktorá bola stále nepriateľskejšia, vyhodením vládnej budovy aj s jej zamestnancami, ktorí v nej predstavovali vládu, do povetria,“ napísal v otvorenom liste, ktorý v nedeľu zverejnil denník The Observer.

Môj útok bol odvetným protiútokom, tvrdí 33-ročný atentátnik s tým, že dva roky čakal na príležitosť pomstiť desiatky ľudí, ktorí zahynuli pri neúspešnej operácii bezpečnostných síl proti členom náboženskej sekty v texaskom Wacu v roku 1993.

McVeigh bol usvedčený a odsúdený na smrť. Odmietol odvolacie konanie a požiadal o čo najrýchlejšiu popravu, ktorá je naplánovaná na 16. mája. Mnohí rodinní príslušníci McVeighových obetí žiadali, aby sa mohli osobne zúčastniť na jeho poprave. Úrady ale nemohli dovoliť prizerať sa smrti až 250 záujemcom. Preto vyhoveli žiadosti a popravu smrtiacou injekciou budú môcť rodinní príslušníci sledovať v priamom prenose na zvláštnom uzatvorenom televíznom okruhu. Desiatim z nich umožnia „byť pri tom“ na základe žrebu. Samotný odsúdenec mohol vymenovať päť osôb, ktoré môžu byť osobne prítomné na jeho poprave. Medzi nimi uviedol aj slávneho spisovateľa Gora Vidala.

Pôvodne sa uvažovalo aj o priamom prenose popravy na internete. Súd však takúto možnosť zamietol – poprava sa nemá stať verejným divadlom.

Podľa amerických expertov na terorizmus McVeigh zomrie opustený – bez ďalších nasledovníkov. „McVeigh si myslel, že jeho čin bude začiatkom revolúcie bielej nadvlády, ktorá by zasiahla celú krajinu,“ povedal expert na terorizmus Bruce Hoffman. „Po šiestich rokoch sa ale revolúcia vonkoncom nekonala.“

McVeigh je veterán z vojny v Perzskom zálive. Spolupracoval s ozbrojenými milíciami, ktoré bojujú proti federálnemu štátu. Poprava odsúdeného na základe žaloby federálnej vlády sa v Spojených štátoch amerických konala naposledy v roku 1963. (čtk, tasr, reuters)