FOTO – REUTERS

Nedeľná návšteva pápeža Jána Pavla II. v damaskej Umajjovskej mešite znamenala bezprecedentný krok s viacerými významami. Ide o návrat na prvé miesta raného kresťanstva, ale najmä o krok zmierenia a znášanlivosti. Úprimne povedané, Umajjovskú mešitu by sme pokojne mohli nazvať symbolom znášanlivosti.

Aj dnes, v časoch náboženských sporov na Blízkom východe, zostáva miestom, kam sa kresťan nemusí báť vkročiť. Hluk obrovského trhu – súku, rozlohou druhého najväčšieho v Sýrii, zostane za vysokými múrmi mešity a dokonca ani jej obrovské rozmery nevyvolávajú pocit neistoty. Pravé perzské koberce porozkladané po zemi, na policiach pri stenách poukladané Korány a nad hlavami veriacich aj neveriacich lietajú holuby. Umajjovská mešita nie je len chrámom, je aj miestom stretnutí, vášnivých debát, vyznaní, odpočinku.

Najfascinujúcejšia je však jej minulosť. Jej história sa datuje až do rokov 3000 – 900 pred n. l., keď na jej mieste postavili Aramejci chrám bohovi Hadadovi. Neskôr Rimania vystavali svätyňu Jupiterovi, ale s nástupom kresťanstva ju premenovali po Jánovi Krstiteľovi, ktorého dal sťať Herodes Antipas koncom 20. rokov 1. storočia n. l. Dodnes je v mešite hrobka, v ktorej je pochovaná Jánova hlava. Moslimovia sa o túto hrobku, celú vykladanú zlatom, vzorne starajú. Podľa Koránu patrí Ján Krstiteľ, arabsky Jahjá, k prorokom. Boh ho zoslal, aby potvrdil pravdivosť zvestovania. So šírením islamu sa k Umajjovskej mešite viaže história, ktorá má práve v týchto časoch neuveriteľnú výpovednú hodnotu. Po príchode moslimov bol pôvodne kresťanský kostol rozdelený na dve časti a spoločne sa v ňom modlili príslušníci obidvoch náboženstiev. Trvalo to takmer sedemdesiat rokov, až kým sa vojvodca kalif Al-Walíd nedohodol s kresťanmi a neodkúpil od nich polovicu chrámu. Neskôr dal zrekonštruovať celú mešitu, hrobku Jána Krstiteľa dal vyložiť zlatom a pristavil minarety.

Umajjovská mešita má tri minarety. Jeden z nich sa volá Ježišov. Je to ten, ktorý bol kedysi kostolnou vežou.

JANA ČEVELOVÁ