. Taliansko v r. 1999 zaujalo 4. miesto na svete podľa príjmov (28,357 mld. USD) a tiež 4. miesto na svete podľa počtu prenocovaní (36 097 000). V každom prípade však klíma a kultúrne dedičstvo tvoria základné lákadlá pre turistov. Klimatické podmienky vytvárajú možnosti v zime využívať alpské oblasti na lyžovanie. V letnom období sú navštevované pobrežia oboch morí, Ligurská i Jadranská riviéra. Najvýznamnejšie cieľové miesta turistov podľa jednotlivých druhov atraktivít dokumentuje i nasledovná mapka.

Zahraniční a domáci turisti sa ubytúvajú nielen v hoteloch, moteloch, hotelových dedinkách. Často svoje dovolenky prežívajú v prázdninových apartmánoch, v prázdninových domoch, turistických dedinkách, kempingoch, mládežníckych hosteloch alebo horských alpínskych útulkoch.

Hotelové zariadenia sú kategorizované od najvyššej úrovne de luxe, čo predstavuje úroveň hotelov typu grand, cez škálu od 5 až po 1 hviezdičku. Slovenský turista, ktorý nepozná túto širokú škálu kategorizácie talianskych hotelov, môže byť pri prvej návšteve prekvapený, že úroveň „našich“ a talianskych hviezdičiek nie je totožná.

Najvyšší počet hotelov je koncentrovaný v regióne Emilia-Romagna, ďalej v Apulia, Campania, Latium, Friuli-Venezia Giulia. Podľa talianskej štatistickej agentúry ISTAT sa najvyšší počet prenocovaní realizuje v prímorských lokalitách, ďalej v historických mestách a centrách umenia a na treťom mieste sú hory.

55 % turistov prichádza to Talianska z krajín Európskej únie. Významný podiel však zaujímajú i turisti z USA - 9,6 % z celkového počtu zahraničných turistov, Japonsko 5,2 % a Švajčiarsko 4,7 %. Slovenská klientela vycestovala cez cestovné kancelárie do Talianska v r. 1999 v počte 79 812 turistov, pričom priemerná dĺžka pobytu bola 7,8 dňa. Ich cesty smerovali nielen do už menovaných regiónov, ale i do regiónov Liguria, Veneto, Sardinia, Sicilia. Pokiaľ mesiac august je beznádejne najdovolenkovejším mesiacom v roku pre domácich turistov a pre Nemcov, pre slovenského dovolenkára je príjemnejší i lacnejší pobyt v júli a v júni. Slovenskí turisti využívali v ostatnom období nielen autokarovú a automobilovú dopravu. Do vzdialenejších cieľových miest (Sardínia) organizovali slovenské cestovné kancelárie i leteckú dopravu. Talianski turisti v maximálnej miere využívajú svoje vlastné autá (7l,7 %), leteckú dopravu a železničnú dopravu využívajú len skutočne v prípade veľkých vzdialeností alebo časovej tiesne. Spracovala: Ľudmila Novacká

Zdroje: ISTAT, MH SR