ého a vyrovnaného basketbalu v prvej štvrtine s pribúdajúcimi minútami zvrhlo na súboj rozhádaných partií pri sídliskovom streetbale.

Sviťania sa po prvej desaťminútovke cítili poškodení rozhodcom Matejčíkom a svoj „spravodlivý“ hnev, žiaľ, nedokázali utlmiť. Je pravda, že mladý, neskúsený arbiter mierne povedané nevystihol najlepší deň, ale určite nebol príčinou hladkej prehry ambicióznych hostí. Opäť raz sa potvrdila stará basketbalová pravda: s penou na perách sa v tomto inteligentnom športe nedá vyhrať. Iste, Pezinok nenastúpil v rukavičkách, ale to isté platí aj o druhej strane. A keď sa k slovu dostane odplácanie (a odplácanie odplácania), komentovanie a protesty voči každému hvizdu, basketbal zaplače.

Tréner Svitu Miloš Pažický tesne po skončení stretnutia neskrýval sklamanie: „Rozhodca Matejčík znehodnotil našu dlhodobú robotu. Som presvedčený, že nás úmyselne poškodil. Zo začiatku sme s Pezinčanmi udržiavali rovnocennú partiu, potom hráčov rozladili jeho nesprávne verdikty a to sa potom dá len ťažko koncentrovať na zápas.“ Až po chvíli, keď sa zopárkrát zhlboka nadýchol, pridal: „Zajtra (v nedeľu, pozn. red.) to skúsime znovu. Na ihrisku majstra nemáme čo stratiť.“

S výrazne nižšími tepovými hodnotami sa vrátil k prvému finále pezinský tréner Milan Černický. „Hráčov som upozornil na dve prehry Pezinka so Svitom v úvodných zápasoch o majstra, ktoré som pred pár rokmi zažil ešte ako hráč. Začali preto mimoriadne sústredene, privítali agresívnu obranu súpera a postupne sa prejavila ich vyššia herná kvalita. Zabrali nám krídla, darilo sa najmä Lukjancovi, k nemu sa postupne pridali aj ostatní obvodoví hráči. Súhlasím s názorom, že každý zápas je iný, ten nedeľňajší sa zase začne úvodným rozskokom.“

PETER ŠEFRÁNEK