Venezuelský prezident Hugo Chávez sa v rámci svojej kampane za oslobodenie Venezuely od „oligarchie“ rozhodol odštartovať „kultúrnu revolúciu“. Na tento najnovší výmysel ľavicového populistu doplatila ako prvá riaditeľka prestížnej galérie v Caracase Sofia Imberová, ktorá ju viedla takmer 25 rokov. Prezident Chávez ju odvolal z funkcie.

Elitárska galéria

Múzeum súčasného umenia založila 76-ročná Imberová v roku 1971 v garáži. Postupne sa jej podarilo získať jednu z najobdivovanejších zbierok obrazov v celej Latinskej Amerike. Jej solídna a bohatá kolekcia obrazov zahŕňa diela od Picassa, Braqueho, Botera, Bacona, Chagalla, Kandinského alebo Rauschenberga. Parašutistovi vo výslužbe Chávezovi, ktorý do prezidentského kresla zasadol v roku 1999 s myšlienkou vykoreniť bohatých „parazitov spoločnosti“, sa však zdala príliš elitárska.

„Kultúra sa stala elitárskou preto, že ju kontrolovala elita,“ posťažoval sa prezident Chávez v januári v kultúrnom programe, ktorý vysielal tamojší rozhlas. „Princovia, králi, dediči a rodiny sa zmocnili inštitúcií, ktoré stáli milióny a milióny. Robili si, čo chceli. Mysleli si, že sú autonómnou vládou,“ použil marxistickú rétoriku.

Odvolanie Imberovej z galérie Chávez označil za začiatok „kultúrnej bolívarskej revolúcie“. Vo svojom programe sa oprel o venezuelského národného hrdinu z 19. storočia – Simóna Bolívara.

Termín „kultúrna revolúcia“ mnohým komentátorom pripomenul smutne známe úsilie čínskeho superkomunistu Mao Ce-tunga o ovládnutie mysle čínskeho národa. Chávez síce túto spojitosť odmieta, no počas návštevy čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina vo Venezuele sa k čínskemu vzoru nepriamo priznal. „Som maoista,“ povedal v prítomnosti čínskej delegácie.

Revolúcia po čínsky?

Kultúru v 24-miliónovej Venezuele bohatej na ropu kontroluje minister zodpovedný za vzdelanie a šport. Minulý rok Chávez do tejto funkcie vymenoval 64-ročného Manuela Espinozu, bývalého člena komunistickej strany a maliara, ktorého diela svojho času vystavovali aj v múzeu Sofie Imberovej. On síce Chávezov termín „kultúrna revolúcia“ spresnil, keď povedal, že spájanie s čínskou historickou skúsenosťou nie je správne, no jednou vetou dodal, že ide iba o „transformáciu kultúrneho potenciálu v krajine“. Podľa komentátorov mal pod slovkom transformácia na mysli, že jeho rezort bude podporovať iba remeselníctvo a sochárstvo, ktoré sa bude orientovať na dejiny národa.

Čistky, ktoré Chávez odštartoval, už zasiahli 36 kultúrnych inštitúcií, múzeí, divadelných skupín, ale aj orchester či štátne vydavateľstvo. „Určite sa im galéria nepáči, pretože majú radi iba umenie, ktoré je nacionalistické a vlastenecké,“ povedala po svojom odvolaní Imberová. Chávezove výroky, že jej galéria je elitárska, sú pritiahnuté za vlasy. Imberová totiž počas dvadsiatich piatich rokov na čele galérie riadila niekoľko programov, aby priniesla umenie aj do tých najchudobnejších štvrtí v Caracase. Deti z chudobných rodín pozývala na hodiny umenia v galérii. Navyše vstupné do múzeí, rovnako ako vo väčšine iných kultúrnych inštitúcií, je zadarmo, čo vo Venezuele zaviedli ešte v 70. rokoch počas ekonomického boomu. A napokon – v roku 1998 udelilo UNESCO Imberovej Cenu Pabla Picassa.

JURAJ TOMAGA