Pred 375 rokmi kúpil nemecký obchodník Peter Minuit od Indiánov ostrov, ktorý dostal meno Manhattan. Holandskí prisťahovalci tam 4. mája 1626 založili osadu New Amsterdam. O niekoľko rokov neskôr sa z New Amsterdamu stal New York - dnes najväčšie mesto Spojených štátov.

Peter Minuit kúpil ostrov pri ústí rieky Hudson v roku 1626. Na okolitom území v tom čase žili indiánske kmene Mohykánov, Lenapov a Algonkinov. Minuit zaplatil práve im.

Doslova poklad získal za babku. Za Manhattan zaplatil 60 guldenov (24 dolárov). Údajne však neplatil peniazmi ani zlatom. Podľa legiend odovzdal Indiánom v mene holandskej Západoindickej spoločnosti škatule plné sklenených korálok, ružencov, gombíkov a iných čačiek.

V tom čase boli rôzne ligotavé bezcennosti bežným platidlom, za ktoré sa od Indiánov kupovali hotové majetky. Viacerí súčasní americkí historici však upozorňujú, že v prípade New Amsterdamu niet žiadnych dôkazov. Peter Minuit ostrov Manhattan určite kúpil a kúpil ho za smiešnych 24 dolárov. Či však platil bižutériou, nie je jasné. Prvé zmienky o trblietavom „platidle“ sa objavili až o dvesto rokov neskôr.

Od Západoindickej spoločnosti mal vraj nemecký obchodník jasné príkazy: „V prípade, že by na pôde, o ktorú máme záujem, žili alebo si na ňu robili nárok Indiáni, nevyháňajte ich silou alebo vyhrážkami. Presvedčte ich o odchode slovami alebo niečím, čo by ich uspokojilo. Prípadne im dovoľte, aby žili medzi nami. Indiánmi podpísaný kontrakt môže byť pre spoločnosť veľmi potrebný.“

List z roku 1625 dokumentuje, ako Holanďania získavali v novej zemi územia, ale vypovedá aj o tom, ako v nej žili. Angličania bývali v uzatvorených dedinách. V ich strede stál kostol. Naopak Holanďania sa usídľovali na rozptýlených usadlostiach. Preto boli aj častejšie obeťami indiánskych nájazdov.

Keď sa koncom septembra roku 1626 z Nového Holandska (Nizozemska) vrátila do Európy loď Arms of Amsterdam, člen predstavenstva Západoindickej spoločnosti Peter Schagen si vypočul rozprávanie jej posádky a pasažierov. Svojim partnerom potom napísal: „Povedali mi, že naši ľudia sa majú dobre a žijú tam v mieri. Ženy porodili niekoľko detí. Od Indiánov odkúpili za 60 guldenov ostrov Manhattan.“ V New Amsterdame v tom čase už mali postavený veterný mlyn a začínali stavať opevnenie. Otvorili školu a kostol holandskej reformnej cirkvi.

S Algonkinmi vychádzali Holanďania celkom dobre. Najmä v zime ich potrebovali - kupovali od nich kožušiny.

Útokom Indiánov sa však nevyhli. Holandské osady neboli celkom homogénne. Okrem Holanďanov tam žili aj Nemci, Škandinávci, anglickí puritáni a židia. V prípade napadnutia neboli usadlíci vždy ochotní obetovať za pôdu svoje životy. V celom Novom Holandsku totiž pôdu nemali v rukách priamo usadlíci. Museli si ju prenajímať od Západoindickej spoločnosti.

Najväčším problémom pre holandských usadlíkov sa čoskoro stali Angličania. Obe námorné mocnosti v tom čase súperili v obchode po celom svete. Prevahu mali Angličania. V roku 1664, počas takzvaných holandských vojen, Holanďania prišli o svoju kolóniu v Severnej Amerike. New Amsterdam padol do rúk Angličanov. Anglický kráľ Karol II. ho dokonca venoval svojmu bratovi - Jakubovi II., vojvodovi z Yorku. Na jeho počesť sa potom mesto premenovalo na New York.

New York má síce takmer 400 rokov, v modernej podobe však existuje len niečo vyše storočia. V roku 1898 sa spojilo päť okresov. Dnešný New York tak tvorí starý dobrý Manhattan, Brooklyn, Bronx, Richmond a Queens. Na miestach, kde sa usadilo 270 holandských osadníkov, dnes žije takmer 10 miliónov ľudí.

MATÚŠ KOSTOLNÝ

Nabudúce - Cesta Rudolfa Hessa do Anglicka