Primorský kraj je hornaté kusisko zeme na samom konci Ruska, na hranici s Čínou a severnou Kóreou. Zima sa tu začína v októbri a končí sa v máji. Posledné roky ju miestni prežívajú obzvlášť bolestne. Stovky domácností zostávajú bez dodávok elektriny a tepla. Tá pravá zima prichádza v januári. Vo Vladivostoku bolo v pondelok mínus 50 stupňov Celzia, čo je polstoročný rekord.
Vladivostok, prístav na brehu Japonského mora, delí od Moskvy osem časových pásiem. Pánom kraja je gubernátor Jevgenij Nazdratenko. Práve jemu pripisujú občania vinu za katastrofálne problémy, ktoré musia znášať. Chyba je však v systéme. Miestne úrady zjavne nie sú pripravené zaistiť ľuďom základné podmienky na prežitie. Zima ich jednoducho zastihla nepripravených.Vinu však dávajú centru, ďalekej a do seba zahľadenej Moskve. A tak sa stalo, že sa mrazy v Primorskom kraji „riešili“ na najvyššej úrovni – v Štátnej dume a Kremli. Ale desaťtisíce uzimených Rusov sa podľa všetkého budú musieť vyzbrojiť ešte veľkou dávkou trpezlivosti.
Tá pravá zima sa ešte len začína
V novembri sa objavili prvé správy o demonštrantoch, ktorí blokovali ulice aj letisko vo Vladivostoku a žiadali úrady, aby našli vinníka. Uplynulý pondelok vyšlo do ulíc mesta, kde mráz ešte zhoršujú silné vetry, asi 100 „skalných“. „Dajte našim deťom teplo a svetlo,“ bolo na transparentoch.
Elektrárne vypínajú prúd až na 15 hodín denne. Občanov vyzývajú, aby šetrili elektrinou a neprikurovali si elektrickými ohrievačmi. V situácii bez teplej vody a nefungujúceho ústredného kúrenia to však nie je možné. Doma nezostáva iné, než prispôsobiť sa frontovým podmienkam – tajga je bohatá na drevo a malé piecky majú cenu zlata. Na pracoviskách je často takmer rovnako chladno ako vonku. Úradníci a lekári pracujú zababušení v kabátoch. Školy a škôlky majú každý chvíľu „uhoľné prázdniny“.
Teplárne tvrdia, že nemajú zásoby uhlia na viac než jeden a pol dňa, a preto ním musia šetriť. Úrady zlyhávajú aj v takej elementárnej veci, ako je údržba potrubí. Z inštalatérov sú v týchto dňoch hotoví hrdinovia – zasahujú tam, kde praskajú potrubia, na pochode vymieňajú radiátory a zachraňujú obyvateľov sídlisk pred tým najhorším.
Starosta Vladivostoku Jurij Kopylov napísal list prezidentovi Putinovi, premiérovi Kasjanovovi a ďalším vysokým predstaviteľom, v ktorom ich žiada o zastavenie krátenia dodávok. Mesto vraj platí za dodávky energie poriadne a načas.
Vinníkom hrozí väzenie
Nazdratenko v Štátnej dume vysvetľoval problém tepla dlhmi, ktoré má štát voči jeho gubernii. Štát vraj dlhuje Primorskému kraju za dodávky energie štátnym úradom a vojenským posádkam 460 miliónov rubľov. Centrum na výzvu odpovedalo po svojom – začiatkom decembra vyslalo na miesto 50–členný operačný tím, ktorý podlieha ministrovi pre mimoriadne situácie Sergejovi Šojguovi a jeho úlohou je nájsť vinníkov. Prvé súdy už prebehli – manažérom a úradníkom, ktorí vypínajú prúd a potrubia zohrievajú len natoľko, aby nepraskli, hrozí trest až tri roky väzenia. Ministerstvo financií sľúbilo vydeliť ťažko skúšanému regiónu niekoľko miliónov dolárov.
Situácia, v ktorej notoricky sa opakujúci problém nakoniec rieši Kremeľ, nie je v Rusku nová. Prezidentský systém vládnutia je na takéto krízy priam stavaný. Putin ho ešte upevnil, keď pri utužovaní tzv. vertikály moci podriadil gubernátorov „supergubernátorom“, ktorých si sám určil. Podľa nových zákonov môže prezident gubernátora aj odvolať.
Primorský kraj spadá pod prezidentovho splnomocnenca Konstantina Pulikovského. Ten už naznačil, že Nazdratenko môže byť odvolaný. Krízu v Prímorskom kraji prerokuje duma opäť 31. januára. Výmena gubernátora však ešte neznamená riešenie. Na to treba predovšetkým – peniaze.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
