ácie ochranného dáždnika na tri mesiace ustal.

Teraz znovu zopakoval, že chce byť strojcom najväčšej zmeny v systéme obrany od druhej svetovej vojny. Po rokoch predháňania sa, kto bude mať najlepšie útočné rakety a ich maximum, sa prístup zmenil. Dnes ide skôr o vytvorenie dokonalej obrany.

Vízia, nie detaily

Analytici sa zhodujú, že Bushova sila je v jasnej vízii: Ameriku, ale aj spojencov chce zabezpečiť pred strelami z nepriateľských krajín. A súčasťou jeho predstavy o fungovaní svetovej bezpečnosti v budúcnosti je aj spolupráca Washingtonu s Moskvou. Horšie to však je s konkrétnou podobou Bushovho plánu. Prezident neponúkol dosiaľ takmer žiadne detaily. „A diabol je ukrytý práve v detailoch,“ hovorí demokratický senátor Joseph Biden.

Len v rovine dohadov tak zostávajú náklady (približne 100 miliárd dolárov), konkrétna podoba obrany (systém radarov a rakiet rozmiestnených nielen na americkej pevnine, ale možno aj v Grónsku, Británii, na lodiach a vo vzduchu) a napokon aj termín, kedy by projekt mal začať fungovať (podľa informácií z Pentagonu by prvá verzia systému mohla byť na svete v roku 2004).

Nový svet?

Bush pri pláne protiraketovej obrany vychádza z toho, že svet sa za posledné roky výrazne zmenil. Nebezpečenstvo neprichádza z druhej strany Berlínskeho múru ani z Moskvy. Skutočnou hrozbou dneška sú takzvané darebácke krajiny ako Irak, Irán či severná Kórea. Tomu sa chce USA prispôsobiť. „Slnko dnes vychádza nad celkom iný svet,“ hovorí Bush.

Denník Washington Post však dodáva, že slnko ešte poriadne nezapadlo nad tým starým. Z toho vyplývajú základné problémy, ktoré na Bushov plán čakajú: technická realizácia - a diplomacia.

Ako na to

O protiraketovej obrane hovoril už prezident Ronald Reagan - sníval o hviezdnych vojnách. Prípravy zariadil Bill Clinton. Ale technické zlyhania ho donútili prenechať samotný štart na Georgea Busha. Ani dnes však ešte Spojené štáty nie sú na takej úrovni, aby plán dokázali realizovať bez chýb.

Pre Washington je to dnes možno ešte ťažšie ako pred dvoma rokmi. Bush chce komplexnejší a náročnejší model než Clinton. Problémom však bude aj to, že v snahe získať na svoju stranu spojencov v Európe vypustil z pôvodného národného protiraketového systému prvé slovo - národný, teda americký. Čím viac krajín a územia bude musieť systém chrániť, tým to bude náročnejšie, píše britská BBC.

Kritici v Amerike už vopred varujú, že neuveriteľne drahý systém, ktorý nebude fungovať stopercentne, akoby ani nefungoval. Oveľa rozumnejšie by podľa nich bolo, ak by sa Bush radšej pokúšal zastaviť raketový program severnej Kórey.

Zmena smerom von

K najjasnejšej zmene sa Bush v utorok odhodlal smerom do sveta. Poučený z krízy po odstúpení od protokolu z Kjotó o obmedzení produkcie škodlivých emisií, ktorým šokoval nepripravených spojencov, teraz hovoril s väčšinou z nich už dopredu. Súčasne oznámil, že v priebehu dvoch týždňov do Európy a Ázie vyšle svojich zástupcov, a stretnúť sa chce aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

K rozhodným slovám o protiraketovej obrane pridal Bush aj záväzok, že Washington zredukuje počty svojich rakiet. Svetu tak chcel naznačiť, že to myslí s odzbrojovaním vážne. Obzvlášť Rusko by za ponúknuté mohlo prestať trucovať.

Nebude to však jednoduché. Bush je totiž rozhodnutý stavať obranný dáždnik aj za cenu odstúpenia od zmluvy ABM z roku 1972, ktorá zakazuje budovanie obranných raketových systémov. Rusku ponúka spoluprácu a namiesto ABM akúsi novú rámcovú bezpečnostnú dohodu. Tá bude súčasťou Bushovho nového sveta, kde je obrana viac ako útok.

MATÚŠ KOSTOLNÝ