BRATISLAVA. Ak sa firme hľadajúcej nového človeka prihlásia viacerí vhodní kandidáti, ktorí prejdú prvými kolami pohovorov, pri rozhodovaní v užšom výbere si personalisti na pomoc často berú psychodiagnostiku. Testy však môžu byť aj na začiatku. „U nás najprv kandidát vyplňuje dotazník, až potom príde na rad pohovor," hovorí Marcela Holická z konzultačnej spoločnosti Assessment Systems Slovakia, ktorá využíva na psychodiagnostiku Hoganov dotazník a test.
Keby rovnako postupovali ich klienti, výber kandidátov by bol pre firmu drahší. Jednorazové otestovanie stojí desiatky až stovky eur podľa typu testu.
Testovanie sa rozširuje
„Dopyt po psychodiagnostike sa zvyšuje a znižuje sa úroveň pozícií, na ktorých sa využíva," povedala psychologička, špecialistka na psychodiagnostiku Graftonu Tanja Malachová. Testovaním sa podľa Malachovej klient lepšie poistí, či uchádzač naozaj sadne na obsadzovanú pozíciu, zistí aj to, či je správne motivovaný a bude lojálny.
Holická hovorí, že uplatniť psychodiagnostiku môže byť výhodné napríklad pri asistentkách, kde sú správanie a postoje dôležité, najmä ak ide o špecifickú firemnú kultúru. Psychodiagnostika v sebe zahŕňa výkonnostné a osobnostné testy. Výkonnostné testy zmerajú logiku či pozornosť, odhaľujú schopnosť sústrediť sa alebo riešiť logické problémové schopnosti.
Osobnostné testy zisťujú, ako sa bude človek správať v stresových situáciách, akú má povahu a ako sa bude správať v kolektíve, či je tvorivý, ľahko sa uráža, alebo či chce preberať iniciatívu.
Manuálne pracujúcich overujú inak
Podľa skúseností v agentúre Manpower testovať sa dá aj na manuálne pozície, tam však využívajú testy manuálnej zručnosti na výrobné pozície, ktoré skúšajú, ako rýchlo a správne dokáže človek zmontovať nejaký výrobok.
Napríklad v Samsungu testovali zručnosť ľudí, ktorí skladajú súčiastky do MP3 prehrávačov tak, že sledovali, ako rýchlo píšu SMS správu.
Dôležitá je úprimnosť
Personalisti hovoria, že pripravovať sa na testy a hádať, čo sa testujúci snaží ktorou otázkou zistiť, nie je dobré.
„V teste napríklad môže byť aj otázka, či by ste chceli šoférovať pretekárske auto, táto však nevypovedá o záujmoch, ale o hlade uchádzača po informáciách," povedala Holická.
Ľudia, ktorí vyhodnocujú psychometrické testy, hovoria, že čiastočne prispôsobiť svoje odpovede podľa toho, aké vlastnosti sa asi očakávajú na zvolenú pozíciu, je možné. Upozorňujú, že dlhodobo to nemsuí uchádzačovi pomôcť.
Tak ako majú testy zamestnávateľovi pomôcť nájsť spomedzi dobrých kandidátov toho vhodnejšieho, rovnako vedia pomôcť uchádzačovi zorientovať sa v sebe.
„Ak to test neodhalí ani krížovými otázkami a uchádzač sa tak dostane na miesto, na ktoré nemá predpoklady, zbytočne sa trápi," povedal Jiří Halbrštát z Manpower.
Používané testy
- ISA - meria štruktúru intelektových schopností cez doplňovanie viet, nachádzanie spoločných znakov či odhaľovanie vzťahov.
- Belbin - test tímových rolí zvyšuje efektivitu výberu zamestnancov a ich umiestňovanie na vhodné pracovné miesto.
- MBTI - Myers-Briggs Type Indicator identifikuje psychologické rozdiely medzi ľuďmi na základe typológie osobností. Je založený na teórii, že ľudia uprednostňujú určité typy rozmýšľania a konania.
- Psychodiagnostický test PAPI - skúma vnímanie a preferencie človeka a zisťuje napríklad, akú má človek potrebu pravidiel a dohľadu či potrebu kontrolovať druhých.
Samotestovanie neradia
Robiť si preventívne testy cez internet či v knihách radia odborníci iba na to, aby človek vedel, ako vyzerajú. Vyhodnotenie bude správne málokedy.
BRATISLAVA. Ku kvalitným testom sa človek na internete cez Google dostane len ťažko. Samotné testy tiež nestačia.
Dôležité sú normy na posúdenie výsledkov a človek, ktorý ich vyhodnocuje.
Vyhodnocovanie kritéria nepoznáte
Niektoré otázky, ktoré obsahujú zahraničné testy, sa pri slovenskom testovaní do vyhodnocovania nemusia vôbec započítať, pretože boli vyvinuté na inej vzorke ľudí, ktorí majú iné spoločenské normy.
„Slovensko je veľmi malé a nie je to ružové s vlastnými testami a pri zahraničných sa musí prihliadať na niektoré slovenské špecifiká," vysvetľuje psychologička Graftonu Malachová.
Je to jeden z mnohých dôvodov, prečo neodporúča, aby sa človek sám doma testoval.
Zároveň hovorí, že uchádzač pred testovaním nevie, aké si klient stanovil požiadavky a kritériá, a od nich závisí kombinácia a zameranie testov, podľa ktorých chce hľadať človeka najvhodnejšieho na aktuálnu pozíciu.
Výsledky sú všeobecné
Vopred sa môže človek online otestovať, ale bez vhodnej interpretácie výsledkov by si podľa Malachovej mohol skôr v hlave vytvoriť chaos. „Keď som si urobila sama aj kvalitný test na internete, výsledkom boli tri vety, a tie sú často také všeobecné, že si ich môžete vyložiť tak, ako viac-menej chcete," vysvetľuje Malachová.
Ukážkami testov sa človek síce môže pripraviť, ale podľa psychologičky maximálne tak, že zistí, ako je test časovo náročný a aký druh otázok v ňom je, ale tým odporúča prípravu na test aj skončiť.
„Na internete či v knihách sa dajú nájsť obmeny používaných testov, ktoré môžu pomôcť pripraviť sa na testovú situáciu, najlepšia príprava na je však dostatočný spánok a oddych," povedal Michal Denský z personálnej agentúry HRman.
