George Bush si za ministra obrany vybral Donalda Rumsfelda (vpravo).
FOTO - REUTERS
a Richardom Armitageom, dvoma bývalými poradcami Dicka Cheneyho, bývalého ministra obrany a teraz nastupujúceho viceprezidenta. Napokon ho dostal Rumsfeld, ktory na ňom už sedel za prezidenta Geralda Forda ako vôbec jeden z najmladších ministrov v americkej histórii.
„Mám tím veľmi silných a schopných ľudí, ktorí sa budú zaoberať národnou obranou a diplomaciou,“ povedal pri uvádzaní Rumsfelda do funkcie novozvolený prezident George Bush junior. Vymenovaním Rumsfelda za ministra obrany sa tak uzatvára povestná mocná trojka, pilier každej americkej administratívy. Rumsfeld dopĺňa vplyvnú dvojicu - ministra zahraničných vecí Colina Powella a poradkyňu pre národnú bezpečnosť
Condoleezzu Riceovú. Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že traja budúci hlavní hráči americkej bezpečnostnej a zahraničnopolitickej stratégie sú umiesení z rovnakého cesta, predsa len ide o osoby rozdielne. Nezastávajú síce rozdielne názory na tvorbu novej stratégie pre dvadsiate prvé storočie, ale odlišujú sa postupmi na dosiahnutie tohto cieľa. Rozdiely nie sú na škodu veci, je na prezidentovi aby po diskusii sám určil jasný postup.
V osobe Rumsfelda rozhodne prichádza do Pentagonu mimoriadny prívrženec budovania mocnej vojenskej sily Ameriky. Zvlášť sa zdôrazňuje jeho úloha pri presadzovaní projektu národnej protiraketovej obrany (NMD), ktory vyvolal zo strany Ruska a Číny veľa nevôle už v doterajšej predprípravnej a obmedzenej fáze.
Novozvolený prezident vo svojich vystúpeniach často zdôrazňuje potrebu zmeny bezpečnostnej stratégie Ameriky. Treba pod tým chápať postupnú prestavbu podstatnej časti amerických ozbrojených síl, ktoré majú k dispozícii prevažne zbrane generácie obdobia studenej vojny. Keďže Amerika ako jediná superveľmoc nemá v súčasnosti jasného nepriateľa ako v časoch komunistickej Moskvy, snaží sa o identifikáciu možných zdrojov ohrozenia a vybudovania novej obrannej stratégie. „Nechajte ma do chvíle, keď zložím prísahu,“ odpovedal Bush junior novinárom, ktorí chceli počuť konkrétne obrysy prístupov jeho vlády k jednotlivým ohniskám napätia či krajinám, zo strany ktorých môžu Spojené štáty pociťovať známky ohrozenia.
MICHAL HAVRAN,
Washington
