BRATISLAVA. Euro začalo vlani v januári na Malte trapasom premiéra Lawrenca Gonziho.
Pred zrakmi divákov a objektívom televíznych kamier sa márne pokúšal urobiť prvý slávnostný výber eur z bankomatu. Ako sa na politika patrí, poriadne sa usmieval, keď strkal kartu do prístroja. Po prvom vyťukaní bankového kódu a ďalších operáciách mu však úsmev pomaly začal zamŕzať, hovorí naturalizovaný Malťan Rohan Eyre, ktorý na ostrove žije už vyše 20 rokov. Prvý pokus nevyšiel. Ani druhý a ani tretí. Politici sa preto odobrali na ohňostroj a celú akciu zopakovali asi o dve hodiny neskôr, keď už všetko fungovalo.
Malťania podľa Eyra prijali euro bez zvláštnych emócií. Podobne ako v iných štátoch, ktoré zaviedli túto menu, sa však sťažovali na to, že euro prinieslo zdraženie. „Výrazne zdraželi najmä potraviny a reštauračné služby,“ povedal Eyre. Pripúšťa však, že ľudia sa sťažovali na ceny aj pri tovaroch, kde to nebola pravda. Pocit zvýšenia cien vyvolala niekdajšia sila maltskej meny. Jedna maltská líra totiž stála takmer 2,5 eura. Sumy na cenovkách sa viac ako zdvojnásobili, rovnako však stúpli aj platy a dôchodky. Na zdražovanie sa sťažovali najmä starší ľudia. „Mnohí sa s eurom doteraz nezmierili,“ dodáva Eyre
Trochu to zaškrípalo po pár mesiacoch, keď sa ukázalo, že ľudia, najmä starší, mali doma „v matracoch“ obrovské sumy maltských lír. Keď ich začali prinášať do bánk, nastal problém. Banky nemali dosť eur, aby im staré peniaze zamenili za nové. „Museli na určitý čas zastaviť výmenu lír, až kým sa neurobili nové zásoby,“ uzatvára Eyre.
