BRATISLAVA. Prieskum Sociologického ústavu SAV ukázal, že občania na Slovensku sú extrémne opatrní. Na otázku, či sa dá väčšine ľudí vo všeobecnosti veriť, odpovedalo kladne len niečo viac ako 12 percent respondentov. Je to najmenej od roku 1991, odkedy sa prieskum zverejňuje.
Až 82 percent z opýtaných je naopak presvedčených, že opatrnosti v styku s inými ľuďmi nikdy nie je dosť. Výskum európskych hodnôt Sociologického ústavu sa uskutočnil od polovice júla do konca augusta na vzorke 1509 respondentov.
Ľudia neveria v čestnosť a nezištnosť druhých
V roku 1999 odpovedalo kladne na otázku, či sa dá väčšine ľudí dôverovať, len o niečo viac respondentov - 15,4 percenta. Takýto výsledok nás vtedy zaradil medzi najmenej dôverujúcich ľudí v Európe. To, že väčšine ľuďom možno dôverovať, si vtedy v Európe v priemere myslelo 30,5 percenta opýtaných. Na Slovensku ich počet v roku 2004 stúpol na takmer 22 percent.
Sociologička ústavu Zuzana Kusá hovorí, že na Slovensku je nízka dôvera ľudí v čestnosť a nezištnosť tých druhých. „Predpokladáme totiž, že ľudia sú vo svojom jadre egoisti a nie sú veľmi čestní. Trend smeruje k väčšej opatrnosti,“ hovorí Kusá.
Potvrdzujú to aj odpovede na ďalšie otázky, ktoré boli do prieskumu dodatočne zaradené s cieľom vysvetliť, z čoho pramení nedôvera ľudí. Kým 27 percent respondentov si myslí, že ľudia sa väčšinou starajú len o seba, len päť percent je presvedčených, že sa väčšinou snažia pomáhať tým druhým. Takisto je viac tých, ktorí si myslia, že väčšina ľudí by sa ich pokúsila využiť (13,8 percenta), ako tých, ktorí si myslia, že väčšina ľudí by sa snažila byť čestná (6,4 percenta).
Nedôvera ľudí zvyšuje náklady
Eugen Jurzyca z inštitútu INEKO tvrdí, že dôvera je v ekonomike veľmi dôležitý fenomén. Nedôvera má obrovské náklady. „Čím je dôvera nižšia, tým vyššie sú takzvané transakčné náklady. To znamená, že ak si ľudia medzi sebou nedôverujú, oveľa väčšiu úlohu musí zohrávať polícia a súdy. Musia sa pripravovať veľmi dlhé zmluvy a tie potom treba vymáhať,“ povedal Jurzyca.
V čase krízy má dôvera ešte významnejšiu úlohu, lebo nárast nedôvery môže negatívne ovplyvniť aj hospodársky rast. „Určite nie krátkodobo, ale v strednodobom a dlhodobom horizonte sa to určite prejaví,“ povedal Jurzyca.
Sociológ Ľubomír Falťan si myslí, že medziľudské vzťahy nie sú vždy dobré najmä pod vplyvom ekonomického tlaku. „Okrem toho sa viac hovorí o negatívnych kauzách a aj tým sa vytvára psychóza nedôvery, obáv. Od politikov až po to, čo často prezentujú médiá,“ povedal Falťan.
Ľudia sa obávajú aj toho, že v rámci tvrdej konkurencie zaváhajú a môžu byť ohrození. „Aj toto môže viesť k tomu, že vzťahy nemusia byť až také úprimné a nezištné, ale skôr také, aby som sebe nepoškodil, lebo tí druhí to môžu využiť na môj úkor,“ povedal Falťan.
Jurzyca si tiež myslí, že nedôveru medzi ľuďmi zvyšujú aj politici. „V ostatnom čase mnohí politici hrajú politickou kartou, ktorá je založená na rozoštvávaní rôznych skupín proti sebe, či už je to na základe národnostnej príslušnosti alebo príslušnosti k rôznym sociálnym skupinám. Tých príčin však bude určite viac.“
Kusá si myslí, že politici skôr len paratizujú na nedôvere. „Keď sa politici navzájom osočujú, zapadá to do obrazu sveta, že sa tu nedá nikomu dôverovať. Politici môžu nedôveru úspešne využívať a ďalej ju konzervovať.“
Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej zohráva úlohu aj to, že od revolúcie budúci rok ubehne 20 rokov a ľudia do istej miery rekapitulujú. Majú tendenciu zabúdať na to zlé a pamätať si len to dobré. „Je celkom možné, že ľudia si takýmto spôsobom idealizujú medziľudské vzťahy a dôveru k ľuďom spred roku 1989 a dnešnú situáciu vidia veľmi kriticky.“
Prieskum
Myslíte si, že vo všeobecnosti sa dá väčšine ľudí veriť, alebo že v styku s inými treba byť veľmi opatrný?
Väčšine ľudí možno dôverovať
Rok 1991 20,6 %
Rok 1999 15,4 %
Európa 1999 30,5 %
Rok 2004 21,6 %
Rok 2008 12,4 %
Opatrnosti v styku s inými ľuďmi nikdy nie je dosť
Rok 1991 74,9 %
Rok 1999 81,7 %
Európa 1999 69,5 %
Rok 2004 78,4 %
Rok 2008 81,9 %
Zdroj: Sociologický ústav SAV
