Dieťa sa zvíja na prebaľovacom boxe. Sestrička sa ho neúspešne snaží upokojiť. Jeho plač nie je plač normálneho novorodenca. Roztrasený balíček, ktorý sa len včera narodil, zápasí s vienkom od svojej matky.
Po preťatí pupočníka mu usekli aj jeho dávky. Kokaín, heroín, metadon, pervitín, alkohol, nikotín... Placenta nebráni vstupu žiadnej z týchto „dobrôtok“. Ich pôsobenie v malých telíčkach je dlhodobejšie. Enzýmové vybavenie novorodenca nie je tak dokonalé, aby ich dokázalo rýchlo odstrániť.
Hororové scény z filmov o abstinenčných príznakoch u dospelákov, ale v podaní malého novorodenca: Dieťa plače, zo všetkých jeho otvorov sa valí jeho obsah. Z nosa mu tečie serózna tekutina s mliekom, z konečníka strieka stolica, z úst zvratky stravy. Jeho ruky a nohy sú v stálom trase, napnuté, zvierajúce pästičky. Dýchanie je chaotické, rýchle a namáhavé. Aj pri minimálnom stimule zachvacuje celé telíčko opakovaný kŕč. Tvár má doškriabanú. Ak je položené na brušku, dokáže pre hyperaktivitu loziť ako batoľa, jeho kolená a lakte sú odreté, až krvácajú. Spí veľmi málo, skoro vôbec. Prekáža mu svetlo a vlastne všetko.
Kedysi som mal chuť matku k tej postieľke priviazať, aby videla, čo spôsobila. Dnes si myslím, že by sa to aj tak minulo účinku. Smutné je, že takýchto drobcov pribúda.
Autor: Marek Gajdoš
