Ak sa niektorí z kandidátskych štátov Európskej únie obávali toho, že decembrový summit vo francúzskom Nice neprinesie dohodu, tak to bolo istotne Švédsko, ktoré od Francúzska preberá 1. januára predsedníctvo. Ukonané hlavy štátov európskej pätnástky napokon podpísali po štvordňovom maratóne záverečný dokument a v Štokholme sa ozvalo hlasné vydýchnutie. Hlavné motto sociálnodemokratickej vlády Görana Perssona - rozširovanie únie - bolo totiž ohrozené tým, že summit v Nice neprinesie dohodu, ktorá by aspoň naznačovala, ako má v najbližších rokoch Európa vyzerať.
Ambiciózne plány
Pre ambicióznych kandidátov na vstup bol výsledok summitu dobrou správou a práve agenda švédskeho predsedníctva má byť zárukou toho, že dobrá správa sa začne meniť na skutočnosť. Švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová pre agentúru AP nevylúčila možnosť, že najpokročilejší kandidáti by sa mohli dozvedieť definitívny dátum vstupu do EÚ už v júli na summite v Göteborgu. Podmienkou je, aby bolo uzavretie vstupných rozhovorov na dohľad. EÚ má byť na vstup prvých kandidátov pripravená koncom roku 2003.
Na bratislavskom stretnutí premiérov po summite v Nice sa maďarský premiér Viktor Orbán a jeho slovinský kolega Janez Drnovšek vyjadrili veľmi jasne: koncom roku 2001 chceme uzavrieť všetky zostávajúce prístupové kapitoly. To je jasný signál, že švédske odvážne plány korešpondujú s najambicióznejšími zámermi niektorých kandidátov.
Lindhová si dobre uvedomuje, že najnáročnejšie kapitoly (poľnohospodárstvo, podpora štrukturálne slabých regiónov) sa musia prejednávať už v roku 2001, aby sa mohli ukončiť najneskôr v roku 2002. Tu je napriek ústretovosti Švédska zjavné, že sa na severe Európy na možnosť uzavretia všetkých kapitol v nadchádzajúcom roku pozerajú trochu skeptickejšie.
Delenie štátov na luxemburskú a helsinskú (sem patrí aj Slovensko) skupinu je minulosťou. Pod švédskym predsedníctvom sa ale pravdepodobne definitívne naštartuje iný, už veľmi viditeľný proces diferenciácie štátov, kde bude jediným kritériom schopnosť vyhovieť požiadavkam Bruselu. Počet uzavretých kapitol vytvorí novú deliacu čiaru medzi schopnými a menej schopnými. Prekročiť ju bude podstatne náročnejšie ako vymazanie delenia na luxemburskú a helsinskú skupinu. Toto v podstate administratívne gumovanie značiek vychádzalo len z dátumu prizvania k prístupovým rozhovorom.
Zvláštny primát
Švédsko sa stalo členom únie v roku 1995 a predsedníctvo preberá po prvýkrát. Už dnes sa s istotou dá povedať, že mu prischne jeden primát - bude prvou predsedníckou krajinou, ktorá nie je členom Európskej menovej únie (EMÚ). Napriek veľmi rezervovanému postoju k euru (prieskumy verejnej mienky ukazujú medzi Švédmi klesajúcu podporu, vyhýbavo sa k dátumu konania referenda o tejto otázke stavajú aj politické strany) sa stavia najväčšia škandinávska krajina do pozície obhajcu spoločnej európskej meny.
Overené tradície
Ďalšími piliermi predsedníctva by sa mala stať politika zamestnanosti a ochrana životného prostredia. Týmto oblastiam Švédsko tradične venuje veľkú pozornosť a uplynulé roky ukázali, že si s týmito problémami vedelo poradiť. Po hospodárskom poklese na začiatku 90. rokov sa Švédsku podarilo zraziť nezamestnanosť z 8 percent na 4 a spolu s Dánskom vedú v EÚ v rebríčku štátov s najvyššou zamestnanosťou.
V oblasti životného prostredia chcú Švédi nadviazať na fínske predsedníctvo. Poskytnúť môžu kandidátskym krajinám osvedčené recepty, ktoré v Škandinávii fungujú už dlhé roky. Ich koncepcia je jednoduchá - pri investovaní do akéhokoľvek priemyselného projektu sa treba zamerať na to, aby nevznikla ekologická situácia, ktorú by bolo treba neskôr zachraňovať oveľa vyššími výdavkami.
Švédsko sa chce podľa AP sústrediť na nevyriešené problémy, ktoré zostali po nevydarenej novembrovej medzinárodnej konferencii OSN o klíme v holandskom Haagu. Štokholmu tiež prekáža, že na trh prichádzajú chemikálie, o ktorých sa vie len málo, niesú známe riziká ani opatrenia proti nim.
MAREK CHORVATOVIČ