„Keď som sa po prílete z Ameriky začlenil do prípravy slovenskej reprezentácie v Liptovskom Mikuláši, vôbec som netušil, že na šampionáte v Nemecku povediem národný tím s kapitánskym céčkom. Povedali mi to tréneri až pred generálkou vo Švédsku. Bol som trošku prekvapený i zaskočený. Nerobím z toho však žiadnu veľkú vedu a v žiadnom prípade to nevnímam ako povýšenie nad ostatných spoluhráčov. Možno je to istý dôvod na hrdosť, nová motivácia, ale jedno písmenko na drese rozhodne nezmení moje správanie k svojmu okoliu.
Kapitánom som nebol doteraz nikdy, ani v žiakoch. V súčasnosti som v mojom klube New York Islanders asistent kapitána, riadneho kapitána s céčkom sme v tejto sezóne nemali. Točili sme štyroch podkapitánov, dvoch v domácich zápasoch a dvoch vonku. Pamätám si, že predo mnou nosil áčko podkapitána aj Žigo Pálffy, keď ešte hrával v Islanders. V NHL nie je nič výnimočné hrať bez kapitána, nemali ho ani v Buffale či Ottawe.
Nedokážem posúdiť, či je ťažšie robiť podkapitána v Islanders alebo kapitána v reprezentácii. Z oboch funkcií plynie zodpovednosť a motivácia. Niektorý zo zahraničných novinárov si ma doberal, že si s kapitánskym céčkom prídem na svoje, čím narážal na fámičku, že často rečním s rozhodcami. Nemienim to v Nemecku robiť, rozhodcovia sú na to, aby pískali podľa pravidiel, a my hráči na to, aby sme hrali. Dobre si tiež uvedomujem, že tu musím svoj herný štýl prispôsobiť európskym pomerom. Nepôjde mi teda o to, aby som napĺňal povesť najčastejšie bodyčekujúceho hráča v NHL, na širšom klzisku budem uprednostňovať pozičnejšiu hru pred silovým zrážaním sa so súperom.
Otec mi pred odchodom nestihol formulovať žiadnu špeciálnu reč, zaželal mi veľa šťastia, lebo sám cestoval ako tréner na sústredenie s reprezentáciou zápasníkov do Bulharska.
Náš národný tím v Nemecku má potenciál na dobrý výsledok, nie je o nič lepší, ale ani o nič horší ako vlaňajší strieborný v Petrohrade.“
(ju)
