Draženie plynu už v tomto roku nikto nečakal. Medializované prípravy SPP na zvýšenie cien pre chemické podniky sa zdali ako novinárska kačica. Každá takáto kačica sa spravidla rýchlo odhalí. V tomto prípade však novinári kačicu nevymysleli a chemici budú skutočne platiť plynárom o jedenásť percent viac.
Akékoľvek zdražovanie novinárov zaujíma, pretože priťahuje čitateľov a je spojené s konfliktmi, ktoré sú tiež obľúbenou témou. V snahe zistiť, o aké zdražovanie vlastne ide, keď už žiadne nebolo v pláne, sa novinári pýtali najprv plynárov. Tí sa odvolali na ministerstvo financií, ktoré vraj zrušilo akési opatrenie ešte z roku 1996.
Ďalšie vysvetlenie sa teda čakalo od ministerských úradníkov. Novinári sa ho však nedočkali, dostali len písomné stanovisko, v ktorom ministerstvo svoju úlohu o zvyšovaní cien plynu úplne popiera. Staré opatrenie vraj bolo neaktuálne, a preto jeho zrušenie nemohlo nijako motivovať plynárov.
„Financmajstri“ teda odmietli svoju zodpovednosť za to, že chemikom zdražie plyn, a novinárom potichu ukázali prstom na ministerstvo hospodárstva. Jeho hovorca už mal pre nás pripravenú odpoveď: „Rezort hospodárstva za to nemôže a vina je na ministerstve financií a jeho zrušenom opatrení.“
Novinári sa dostali do slepej uličky. Ako je to s čudným opatrením a zodpovednosťou sa už len tak ľahko nedozvieme. Vysvetlenie teda treba hľadať niekde inde. Cestu nám možno nechtiac naznačil SPP. Celé zdražovanie má totiž aj svoje vecné dôvody a nespôsobilo ho len zrušenie akéhosi starého úradníckeho papiera.
Tým dôvodom, tak to aspoň vysvetľujú plynári, je hospodárska súťaž. Medzi veľkoodberateľmi plynu majú totiž chemici výsadné postavenie. Za kubík plynu platia o 50 halierov menej ako ostatní. Pri množstve, ktoré spracováva napríklad Duslo Šaľa, to ročne znamená viac ako sto miliónov korún. Zákazníci SPP, ktorí nemali to šťastie, že sú označkovaní ako chemický podnik, by sa teda právom mohli cítiť diskriminovaní. Podľa SPP s tým bolo treba skoncovať, okrem iného aj preto, aby sa jeho cenovou politikou náhodou nezačal zaoberať protimonopolný úrad.
Z vecného pohľadu sa teda zdraženie plynu chemikom javí ako zrovnoprávnenie a vôbec nie je čudné. Čudné je, ako k nemu došlo. Čudné je aj to, že ho nielen novinárom, ale najmä verejnosti nebol nikto schopný vysvetliť. Novinárom teda neostáva nič iné, ako hľadať vlastné vysvetlenia a podstupovať riziko, že do novín skutočne vypustia nejakú kačicu.
Jedno z takýchto vysvetlení sa dá hľadať v minulosti. Zvyšovanie cien plynu bolo vždy mimoriadne citlivé. Jeho najhlasnejšími odporcami bývali spravidla chemici. Tí nachádzali svojich spojencov na ministerstve financií. To jediné totiž bralo vážne varovania šéfa Dusla o hromadnom prepúšťaní, ktoré vraj spôsobí zvýšenie cien.
Ak si spomenieme, čo bolo bezprostredným dôvodom na súčasnú aktivitu SPP, prichádzame k možnému vysvetleniu. Štartovaciu pištoľ malo v rukách ministerstvo financií. Hoci tvrdí, že zrušenie vlastného opatrenia nebolo dôvodom zrovnoprávnenia chemikov s ostatnými, vôbec proti samotnému zrovnoprávneniu nebojuje. Ticho ostáva aj ministerka Schmögnerová. Prestáva byť patrónom chemikov? Stráca v nej Duslo svojho anjela strážneho?
JURAJ JAVORSKÝ
