„Je pre mňa veľkou cťou byť v tomto úrade. Oválna pracovňa je nádhernou súčasťou Ameriky a ja si to cením. Rovnako oceňujem aj čas, ktorý tu prežívam, a naplno si uvedomujem zodpovednosť, akej sa mi dostalo. Jeden z dôvodov, prečo mám na stene Lincolnov portrét, pramení z úlohy prezidenta ako zjednocovateľa národa. A myslím si, že v tomto pohybe zaznamenávame pokrok,“ povedal prezident George Bush v rozhovore pre denník The Washington Post.

Včera sa skončilo jeho prvých sto dní v úrade. Počas nich dostávajú politici už tradične čas na rozbehnutie sa. Ide o akési „medové dni“, keď sa im necháva voľná ruka. Oddnes je ring voľný. Médiá a opozícia sa môžu do Busha pustiť.

Nie najlepší štart

Bush nemal práve najlepší štart. Preberal úrad v ovzduší naštrbeného víťazstva nad demokratom Alom Gorom. Nezrovnalosti počas opakovaného preratúvania voličských hlasov na Floride vyrobili Amerike nezvyčajný škandál a Američanov rozdelili.

Potom Bush prekvapil. Do Bieleho domu vstúpil ako džentlmen. V inauguračnom prejave jasne vytýčil základnú tézu svojho programu: „Moja politika nebude stranícka, ale bude slúžiť všetkým Američanom. Nebudem rozdeľovať, ale spájať.“ Po prvých sto dňoch možno konštatovať, že sa mu to darí. I keď demokrati sa sťažujú, že k sľubovanému hľadaniu spoločnej cesty nedošlo.

Medzi Američanmi však Bushova popularita neustále vzrastá. Podľa najnovšieho prieskumu denníka The Washington Post a televíznej spoločnosti ABC dosiahla jeho obľúbenosť 63 percent.

S Bushovou prezentáciou sú teda spokojní nielen tí Američania, ktorí ho volili, ale aj veľká časť prívržencov Demokratickej strany.

Veľká konzervatívna vláda?

Demokratov znervózňoval najmä svojimi rýdzo konzervatívnymi vyhláseniami. Aj po nástupe do funkcie potvrdil, že je proti interrupciám, proti kontrole držania zbraní.

Naďalej tlačí na nevídané zníženie daní. V predvolebnej kampani sľuboval daňové úľavy v astronomickej výške 1,6 bilióna dolárov. O konkrétnej podobe teraz rozhoduje Kongres.

V konečnom dôsledku sú však spokojní najmä umiernení konzervatívci. Bush totiž pochopil, že jeho filozofická orientácia sa musí podriadiť politickej realite. Počas predvolebnej kampane vravel, že „éra veľkej vlády sa skončila“, neskôr dodal, že ako prezident bude pôsobiť ako predstaviteľ „aktívnej, no limitovanej vlády“. Teraz už hovorí, že „vláda zohráva dôležitú úlohu“. Niektorí komentátori preto pripúšťajú, že Bush junior postupne vytvára „veľkú konzervatívnu vládu“.

Tým sa ešte viac odkláňa od prirovnávania k Ronaldovi Reaganovi, ktorý hlásal, že „vláda je skôr súčasťou problému než súčasťou riešenia“.

Bush tak do modelu vládnutia preberá niektoré liberálne prvky, čo sa pozdáva aj demokratickým kongresmanom. Body získava za reformu školstva či ráznu podporu riešenia najväčšieho problému súčasnej Ameriky: rozpadu klasickej rodiny.

Americké vodcovstvo

Kým v domácej politike sa Bushovi darí, v zahraničnej na seba privoláva jeden problém za druhým.

Najmä v Európe vyvolali jeho kroky znepokojenie. Už pred voľbami naznačil, že v budúcnosti neráta s priveľkou americkou vojenskou angažovanosťou. Hlavne európski spojenci v NATO by sa podľa neho mali viac starať o bezpečnosť v regióne. Prvé americké jednotky z Bosny aj skutočne odišli.

Potom Bush rázne zasiahol do vzťahov s Ruskom. Po špionážnom škandále vyhostil päťdesiat ruských diplomatov a v Moskve začali hovoriť o závane studenej vojny.

Najnovšie hlásia poplach v Číne, ktorej vyslal veľmi rukolapný signál, že Amerika si nenechá diktovať zahraničnú politiku. Keď Peking zadržal americké špionážne lietadlo, Washington odmietol „ospravedlnenie“ a zostal len pri „ľútosti“.

Západoeurópskych vodcov zaskočil Bush ráznym vyhlásením, že jeho vláda bude oveľa razantnejšie než jej predchodkyňa pokračovať v budovaní protiraketového obranného systému. A takmer celý vyspelý svet si rozhneval odmietnutím dohody z Kjóta o znížení emisií skleníkových plynov.

Viac verejnej prezentácie

Walter Lipmann, jeden z najslávnejších politických komentátorov Ameriky, zvykol udeľovať americkým prezidentom známky. Napríklad Johnovi Kennedymu dal jednotku za jeho zásadný postoj k vyriešeniu problému práv černochov, za vojenskú angažovanosť vo Vietname mu však uštedril trojku.

David Broder, súčasná komentátorská hviezda Ameriky, neudeľuje síce známky, zato veľmi podrobne analyzuje každý prezidentov krok. O Bushovi juniorovi sa vyjadruje s rešpektom, no dodáva, že musí byť menej zdržanlivý a mal by sa oveľa viac prezentovať na verejnosti a v médiách. To bola jasná narážka najmä na návrat dvadsaťštyričlennej posádky z lietadla zadržiavaného v Číne. Vtedy sa vyslovene žiadalo, aby sa na ich prijatí Bush osobne zúčastnil a predniesol prejav. Podobne sa mal viac mediálne angažovať aj počas nedávnych černošských nepokojov v Cincinnati a predniesť pár viet o rasovej znášanlivosti.

Britský The Economist hodnotí Bushových sto dní vcelku pozitívne: „Situácia skutočne vyzerá lepšie, ako si mnohí v decembri predstavovali.“ Zároveň upozorňuje, že Bushovi hrozí, že prepálil začiatok. Zásadné politické otázky sú totiž skôr záležitosťou prvých tisíc dní.