Nad jasličkami často lietajú malí hudobníci s nejakým ušľachtilým nástrojom na robenie anjelského rachotu. Zobrazenia anjelov sa menili s časom. Predstavujeme si ich dnes s laptopom čis diaľkovým ovládačomv rukách?

O existencii anjelov nemá kresťanská tradícia pochybnosti. Anjeli sa v Starom zákone prihovárali v sne, viedli na cestách, ale aj zabíjali, a to doslovne, tisícky nepriateľov. Zjavujú sa očarujúci mládenci v nádherných rúchach, no napríklad aj v ohnivom plameni. V Novom zákone zvestujú dôležité správy, posluhujú Kristovi, ale na konci sveta majú tiež rázne oddeľovať zlých od spravodlivých.

Katolicizmus vníma anjelov ako nesmrteľné duchovné bytosti. Ich jas má byť dôkazom toho, že sú dokonalejší než všetky iné tvory. Anjeli majú totiž to šťastie, že sa môžu stále dívať do tváre Boha. Hoci im býva prisudzovaná značná sila, nie sú všemohúci, o plánoch Boha, ale ani o dušiach ľudí nie sú plne informovaní. Aj zázraky konajú len na Boží pokyn.

V Bohom stvorených anjelov, vrátane tých strážnych, veria i moslimovia, kabala obsahuje celú anjelskú teóriu. Nejaká forma Božieho posla, respektíve akási žiariaca bytosť, funguje vo väčšine náboženstiev. Duchovia majú schopnosť chrániť a slúžiť aj v budhizme. V hinduizme existuje veľa rôznych nižších božstiev, ochranných duchov či nebeských spevákov, ktoré by mohli anjelov pripomínať. Výrazom avatár zas hinduisti označujú inkarnáciu božstva do podôb človeka či zvieraťa, tento termín sa dnes používa aj v počítačových hrách na označenie užívateľa pôsobiaceho vo virtuálnom svete.

O tom, že anjeli sú energetickým potenciálom vytváraným tisícročnými duchovnými dejinami ľudstva, je presvedčená moderátorka televíznej talkshow Anjeli strážni Alena Heribanová. „V predstavách ľudských civilizácií boli anjeli vždy nežnými krásnymi harmonickými okrídlenými bytosťami, ktoré stelesňovali pomoc, lásku, nádej a súcit,“ myslí si.

Slovenský angelológ Emil Páleš má dojem, že aspoň polovica ľudí by súhlasila s tým, že mali zážitky, ktoré sa tradične pripisovali účinkovaniu anjelov. „Pripúšťajú, že existuje ,čosi‘, ale nie všetci si to vykladajú ako pôsobenie anjelov,“ hovorí.

Boží poslovia v umení

Anjeli nás sprevádzali celou históriou umenia, nielen výtvarného. Boli napríklad aj postavami nášho ľudového divadla pri mikulášskych obchôdzkach či v betlehemských a v trojkráľových hrách.

Anjela predstavoval najčastejšie chlapec v dlhej bielej košeli s krídlami a papierovou čapicou na hlave. Ariel ako vzdušný duch sa vznáša aj v Shakespearovej hre Búrka.

Anjeli nevymizli ani zo súčasného slovníka či nových médií, hoci poväčšine už nemajú s náboženstvom veľa spoločné. Lietajú bežne v popových piesňach, nezaobíde sa bez nich nijaká zlá báseň. „Diabol s anjelom sa vo mne stretli, vedú tam boj, kto z nich prvý roztopí mi v srdci, severný pól,“ spieva skupina Peha. Aneta Langerová má anjelov celú „spoustu“.

Nevystupujú len v sladkých hollywoodskych filmoch, s tajomnou postavou mladého Angelina pracoval vo filme Teoréma aj Pier Paolo Pasolini, prvky anjela mala i éterická postava nazvaná Ismael Retzinsky z filmu Fanny a Alexander Ingmara Bergmana. Anjeli Damiel a Cassiel sledovali smrteľníkov vo filme Wima Wendersa Nebo nad Berlínom. Ich úlohou bolo zhromažďovať a zachovávať realitu, nakoniec jeden z nich neododal možnosti participovať na jej tvorbe.

Princíp anjelov komentujúcich počiny hrdinov využil aj Michal Viewegh v novele Anjeli všedného dňa. „Anjelov - nielen v mojej knihe - chápem ako obyčajné sily dobra, ,iba‘ ako pozitívnu energiu, ktorá je okolo nás,“ vysvetlil Viewegh.

Pozitívna energia

Dobre, ale ako vyzerá pozitívna energia? „Nemám konkrétnu predstavu o tvaroch a farbách. Môj anjel strážny je skôr v emócii, energii, ktorá prichádza v momentoch, keď potrebujem pomoc a istotu,“ hovorí Heribanová.

Sú anjeli takí elegantní ako ich na svojom obraze Abrahám a traja anjeli nakreslil Mark Chagall? V akom módnom salóne si dávajú šiť? Obrázkov, sošiek a kníh o anjeloch sú dnes plné kníhkupectvá. Anjelov nenájdeme len na gýčových pohľadniciach či kalendároch. Aj pre súčasných umelcov môže byť zobrazenie tvorov na pomedzí reality a výmyslu výzvou. Slovenský výtvarník Marek Ormandík vkladá anjelov do bežných situácií, anjeli maliara Alexandra Bugana sú biblickejší.

Obľúbeným anjelským kostýmom našich divadelných scénografov sú dlhé biele kabáty, výnimkou však nie je ani sexi spodná bielizeň. Ani strih účesu nie je štandardizovaný. Radostný ľudový anjelik, ktorého v muzikáli Na skle maľované dlhé roky šarmantne stvárňovala Emília Vášáryová, mal blonďavé kučery, prísny anjel v hre Rudolfa Slobodu Amagedon na Grbe, bol holohlavý.

A aká je tá správna anjelská povaha? Zábavný anjelom bol John Travolta vo filme Michael, sladkým zas Nicolas Cage z Mesta anjelov.

S krídlami či bez?

Musia mať anjeli nevyhnutne krídla? Okrídlené postavy nachádame už u Sumerov, krídla mala aj bohyňa víťazstva Niké či Eros, boh lásky a Afroditin posol. Raní kresťania naopak stvárňovali anjelov ako mužov bez krídel, asi aj preto, aby sa nepodobali na tieto postavy z antickej mytológie. Postupne však anjeli získavajú zariadenia na lietanie, krídla majú pekelné bytosti.

Azda najznámejších anjelov reprezentujúcich Svätú Trojicu nájdeme na ikone Andreja Rubľova. Často reprodukovaný je aj mladistvý anjel zo Zvestovania Leonarda da Vinciho. Najlepšie sa však dnes „predávajú“ bucľaté anjelské detičky príznačné pre baroko.

Emil Páleš sa nedávno zaoberal problémom, ako vyzerá anjel. So škótskym maliarom Davidom Newbattom pracovali na ilustráciách k anglickému vydaniu jeho knihy Sedem archanjelov. Podľa Páleša by súčasné výtvarné umenie malo prekročiť tradičnú ikonografiu. „Zobrazovanie anjelov ustrnulo, lebo ľudia v posledných storočiach prestali chápať, čo to slovo vlastne znamená,“ myslí si. Anjeli sa podľa neho prejavujú ako zážitky spojené s osobným pocitom poslania a zmyslu života, tušenia budúcnosti, prenášania myšlienok.

Archanjeli zas v kolektívnej sociológii predstavujú archetypy či nálady, ktoré by sme mohli označiť aj za ducha doby. Dôsledkom ich periodického striedania je podľa Páleša kolobeh umeleckých štýlov, myšlienkových prúdov a hodnotových systémov v dejinách kultúry.

Hudba sfér

Anjeli sú však audiovizuálne fenomény - majú nielen svoj obraz, ale aj zvuk. Spojenia „anjelské hlasy“ či „anjelská hudba“ patria k najotrepanejším.

Páleš vysvetľuje, že už v čase Pytagorejcov sa hovorilo o hudbe sfér. „Nebeské telesá sa pokladali za oduševnené, každú planetárnu sféru obývali duchovné bytosti. Svojimi dokonalými pohybmi vytvárali duchovnú harmóniu, ktorej zážitok sa dá prirovnať ku kozmickej hudbe,“ hovorí. Podľa neho tvoria anjeli chóry preto, lebo ich činnosť sa dá pozemsky najlepšie prirovnať k umeniu: spevu, tancu či hudbe.

Zobrazovanie anjelov s hudobnými nástrojmi sa rozšírilo v 13. storočí. „Bol to čas rastúceho záujmu o anjelov, ako aj prelomové obdobie v hudbe,“ hovorí Páleš. „Renesanční anjeli radi hrajú na lutne, trúbky a harfy sú tiež časté, podobne ako tamburína a organum, neskôr husle.“

Nebeská hudba neprestáva ľudí fascinovať ani dnes, na internete nájdete dokonca aj vibrujúci hlas archaniela Rafaela, ktorý bol vraj zachytený meditáciou.

Samozrejme, nie každý je presvedčený, že v nebi znie hudba. „V nebo neverím, a už vôbec nie ozvučené,“ komentoval svoj vzťah k anjelským koncertom Michal Viewegh.