Víkendy mám väčšinou pracovné, lebo v piatky a soboty hrávam. Ale väčšinou si zahráme dobre a stále sa z toho teším napriek tomu, že to robím už pekných pár rokov. Hudbu by som nevymenil za nič na svete. Ja by som mohol hrávať aj každý deň. A musím povedať, že sa nám darí. Hrávame niekoľkokrát do týždňa.
Moja hlavná kapela je bývalé Psycho, teraz sa volá MG3p, číta sa Emgé trip. Gitaristom je známy virtuóz Henry Tóth a ak nemôže, tak ho nahrádza mladý a veľmi talentovaný Peťo Bulík. Na bicích hrá Igor Sim, ktorý je mladý, výborný a neznámy, lebo žil deväť rokov v Amerike. Teším sa, lebo s bubeníkmi je problém – tí, čo niečo vedia, sú veľmi vyťažení. Hráme rockové coververzie, ale uvažujem o tom, že by sme začali vo väčšej miere hrávať vlastnú hudbu, ako som to robil pred štyrmi - piatimi rokmi. Občas hrávame aj akusticky, Henry na gitare a Slávo Repaský na violončele. No a potom máme kapelu odloženú v ľade, ktorá sa raz za rok vytiahne – Grexabat.
Slovenská klubová scéna je momentálne funkčná, už niekoľko rokov mám pocit, že kto chce hrať, tak hrá. Ale aj tak veľa vystupujeme v Česku, kde majú radi našu hudbu, čo sa ukázalo aj pri odovzdávaní ich Zlatých slávikov. Budem tam hrať aj na Silvestra, v Prahe na Staromestskom námestí. Tu som hral na Silvestra raz v živote a tam už niekoľkýkrát za sebou. Tam asi spievam krajšie ako tu.
Na čo si však potrpím, sú nedeľné obedy a ak nehráme práve na východnom Slovensku, tak vstanem, v normálnom čase prídem domov, aby sme sa pri stole zišli tí, čo ešte zostali v tejto rodine. Teším sa, že sedíme spolu, jeme a hádame sa.
Víkendové aktivity ako bicyklovanie na hrádzi robím cez týždeň pred obedom. Cez víkend sa to aj tak nedá, lebo je tam veľa ľudí. A ak mám chvíľu pokoj, veľa čítam. Ľahnem si na brucho, otvorím si knihu a je mi dobre.
Autor: mja
