Princezné nie sú len špecialitou českých či slovenských filmových rozprávok. Takmer každá krajina má svoju obľúbenú rozprávkovo-filmovú princeznú a mnohé z nich sa stali aj celosvetovým hitom, na ktorý sa aj dnes so slzou v oku a tichou závisťou pozerajú milióny divákov. Alebo presnejšie diváčok.

Audrey Hepburn - princezná Ann

Film Prázdniny v Ríme je podľa mnohých divákov jedna z najvydarenejších romantických komédií. Nech už si vás tento film amerického režiséra Williama Wylera z roku 1953 získal alebo nie, americkú filmovú akadémiu nadchol natoľko, že ho nominovala na desať Oscarov. Za úlohu novodobej princeznej, ktorá sa vzoprela panovníckym povinnostiam, Audrey Hepburn Oscara naozaj získala. Príbeh je filmovou rozprávkou a tak ako väčšina príbehov o romantickej láske, aj tento si divákov podmanil. Ktovie, akoby sa podobná love story vyvíjala dnes. Novinár, ktorého šéfredaktor uháňa, aby mu dodal skvelý článok, odrazu získa skvelú príležitosť: dostane sa do blízkosti ozajstnej krásnej princeznej, ktorá sa na jeden deň vytratí medzi ľud, aby si počas zahraničnej návštevy užila život normálneho dievčaťa. Strávia spolu celý deň v Ríme, v meste ako stvorenom pre lásku a kolega fotograf urobí dokonca exkluzívne fotky. Princezná, teda Audrey Hepburn, netuší, že sa má stať sústom pre senzáciechtivého novinára, ktorý by si mal pred šéfom zlepšiť renomé. Ale čo sa stane? Novinár sa zamiluje a láska zvíťazí nad túžbou blysnúť sa skvelým článkom! Hoci pred šéfom bude opäť vyzerať ako táraj a povaľač, ktorý len sľubuje, že prinesie sólokapra. Aké dojímavé. V záverečnej scéne si na tlačovke iba distingvovane podajú ruku, venujú si dlhší pohľad z očí do očí a fotky, ktoré sa mali ocitnúť na titulnej stránke denníka, si princezná odnesie so sebou ako súkromnú spomienku na letnú lásku.

Nuž princezné to majú niekedy ťažké, ani zamilovať sa nemôžu ako obyčajné dievčatá. A každý, kto tento film videl, by si želal, aby príbeh pokračoval ozajstným happyendom. Ale princezná si naďalej musí plniť svoje povinnosti, nemôže sa preháňať na motorke po meste s chlapčenským účesom a novinár, ktorý sa aspoň raz v živote mohol vyšvihnúť, bude opäť naháňať iné senzácie. Lebo princeznú nemôže mať hocikto.

Film režíroval ostrieľaný režisér William Wyler. Pôvodne dostal ponuku známy Frank Capra, ale ten sa zľakol pre scenáristu. Scenár totiž napísal Dalton Trumbo, začiatkom päťdesiatych rokov označený Senátnym výborom na vyšetrovanie neamerickej činnosti za komunistu. Pred výborom odmietol vypovedať a ocitol sa na tzv. čiernej listine, čo znamenalo pozastavenie umeleckej činnosti a za pohŕdanie výborom jednoročné väzenie. Trumbo súrne potreboval zarobiť peniaze pre rodinu na obdobie, kým bude vo väzení. O pomoc požiadal spisovateľa Iana Huntera, pod ktorého menom scenár vyšiel. Hunter zaň dostal 55-tisíc dolárov - neskôr ich dal Trumbovi. Až v šesťdesiatych rokoch sa svet dozvedel, kto je skutočným autorom scenára filmu oceneného Oscarmi. Okrem režiséra a hlavnej predstaviteľky získala Oscara aj módna návrhárka Edith Head, ktorá má za filmové kostýmy na konte až osem Oscarov. Prázdniny v Ríme stvorili dve filmové hviezdy. Tým, že známy fešák Cary Grant úlohu novinára Joea Bradocka odmietol, lebo vedel, že pozornosť sa bude upierať na Audrey, stal sa hviezdou päťdesiatych rokov vysoký, šarmantný Gregory Peck. Ten naopak žiadal, aby v titulkoch uprednostnili Audrey Hepburnovú a nie jeho. Tušil vraj, že táto neznáma herečka získa za úlohu princeznej Oscara. Skrátka príbeh ako z rozprávky! Len škoda, že sa Gregory s Audrey museli rozísť.

Anne Hathaway - princezná Mia Thermopolis

Film Denník princeznej je novodobá rozprávka, ako sa z Mie, škaredého odstrkovaného káčatka, stane krásna princezná malej stredoeurópskej krajiny. Je ako vystrihnutá z popoluškovského scenára. Pätnásťročná stredoškoláčka zo San Franciska Mia je mierne streštená, nešikovná, má neposlušné vlasy, nepekné okuliare, nemódne oblečenie a zakaždým niečo pokazí. Samozrejme, aj kamarátka vyzerá podobne nevábne, pod povrchom sú to však milé, uvažujúce dievčatá, ktorým len všetci robia zle a vysmievajú sa im. Dievčenských románikov o tejto hrdinke napísala americká spisovateľka Meg Cabotová už osem. Vo filmovej podobe sa Mia - dcéra slobodomyseľnej umelkyne a princa z Európy, ktorého nikdy nepoznala a on zahynul - objavila zatiaľ dva razy. Do jej tínedžerského sveta zrazu vpláva v honosnej limuzíne šarmantná Julie Andrews, oznámi jej, že je jej babička a kráľovná. Snaží sa ju uviesť do sveta kráľovských pravidiel, s čím sa spája množstvo trapasov, niekedy až na medzikráľovskej úrovni. Ak však Mia nebude schopná v krátkom čase prevziať trón, malé kráľovstvo skončí svoju históriu. Príbeh sladký, bez špeciálnych nápadov, napriek tomu veľmi úspešný. Kritici ho znosili takmer pod čiernu zem, no zarobil 165 miliónov dolárov (pri rozpočte 26 miliónov). Anne Hathaway sa dokáže naozaj správať ako neohrabaná pätnástka, a na plese sa prerodiť na jemnú vílu. Napokon predsa len prijme úlohu korunovanej hlavy a dokonca sa zaľúbi do krásneho princa (to až v druhej časti). Čo prerazí na povrch, ako to už v rozprávkach býva, je najmä jej dobrota, milota a čestnosť. Ako tvrdia odporcovia Denníku princeznej, je to slabé aj pre deti, naopak nadšení obdivovatelia sa na niektorých scénkach dokážu zabávať aj po desiaty raz. Anne Hathaway získala ako devätnásťročná úlohu Mie Thermopolisovej v romantickej komédii Denník princeznej (2001) aj vďaka svojej prirodzenosti. Pri konkurze totiž omylom spadla zo stoličky priamo pred režiséra Garryho Marshalla a ten usúdil, že by postavu zakríknutej Mie ani nemusela predstierať. Za Miu bola nominovaná na cenu Teen Choice v kategórii najlepšia herečka v komediálnej role. A pomohla jej vyšvihnúť sa medzi hviezdy.

Romy Schneider - cisárovná Sissi

Medzi dodnes pozerané a obľúbené filmy, v ktorých vystupuje princezná (a takmer hneď cisárovná), patrí aj trilógia o Alžbete Bavorskej (1837 - 1898), manželke rakúskeho následníka trónu Františka Jozefa I. Film Sissi (1956) začal pozoruhodnú kariéru rakúskej herečky Romy Schneiderovej (1938 - 1982). Hrala v ňom ako šestnásťročná a obrovský divácky úspech spôsobil, že veľmi rýchlo vznikli ďalšie dve pokračovania - Sissi - Mladá cisárovná (Sissi - Die junge Kaiserin, 1956) a Sissi - Osudové roky cisárovnej (Sissi - Schicksalsjahre einer Kaiserin, 1957). Aj napriek tomu, že film bol inšpirovaný skutočnými historickými postavami a udalosťami, jeho spracovanie pôsobí romanticky, až rozprávkovo. František Jozef I. bol v skutočnosti dosť veľký suchár a nesmierny konzervatívec, s čím mala problémy aj jeho manželka Alžbeta, ktorá unikala životu na cisárskom dvore, kedy len mohla. Bola povestná svojou nádhernou vytrénovanou štíhlou postavou (až fanaticky jazdila na koni a zrejme trpela anorexiou) a dlhými čiernymi vlasmi. Zomrela v roku 1898 ako 61-ročná na následky atentátu, ktorý na ňu spáchal pološialený taliansky anarchista Luigi Luccheni. Osud herečky Romy Schneiderovej má rovnako smutný koniec. Vypracovala sa na hviezdu prvej veľkosti, hrala vo filmoch najlepších režisérov (O. Welles, O. Preminger, R. Clément, J. Dassin, C. Chabrol, D. Risi, L. Visconti, atď. - celkovo nakrútila viac ako 60 filmov), v súkromí sa jej však nedarilo. Po nešťastnej smrti svojho 14-ročného syna (prepichol si tepnu pri preliezaní plota a vykrvácal) a zdravotných ťažkostiach sa predávkovala práškami na spanie vo veku 43 rokov. Rakúšanom tak odišla ich najväčšia a najobľúbenejšia herecká hviezda. Filmy o Sissi majú v Rakúsku (ale aj v krajinách bývalej rakúsko-uhorskej monarchie) dodnes obrovskú popularitu a patria k vianočným sviatkom rovnako ako u nás klasické rozprávkové filmy o princeznách a princoch.