Montreal Canadiens: sto rokov hokeja

Le Club de Hockey Le Canadien je hokejový deduško. Prvý decembrový týždeň oslávil kanadský tím 99. narodeniny. Hráči tohto klubu brázdia klziská už sto sezón. Tradícia, úspechy a množstvo legiend dodnes napĺňajú kanadských fanúšikov z frankofónneho región

u obrovskou pýchou.

BRATISLAVA. Montreal Canadiens nie je len klub. Canadiens je veľký ako hokej sám. Klub, ktorý oslavuje stú sezónu, je neoddeliteľne spätý s politickou a kultúrnou históriou Kanady, no najmä provinciou Quebec. V tejto frankofónnej oblasti sa Canadiens stali oslavovaným totemom celej spoločnosti vďaka víťaznej vlne, na ktorej bol tím nepretržite viac ako štvrťstoročie.

Za roky sa však klub zmenil a dnes predstavujú Canadiens dresy legendárnych hráčov a zašlá sláva.

„Stanleyho pohár sme vyhrali 24-krát. Avšak čo je oveľa podstatnejšie, získali sme ho počas každej dekády,“ hovorí prezident klubu Pierre Boinvin. „Okrem tejto poslednej,“ dodá.

Boinvin by sa podľa vlastných slov nerád stal prým prezidentom klubu, ktorému sa Stanleyho pohár nepodarilo získať.

V posledných sezónach však Canadiens ostávajú v tieni svojej slávy a v súčasnosti v NHL nepatria medzi favorizované tímy. I keď oslavu storočnice by chceli v júni zakončiť štýlovo so Stanley Cupom.

Hokej pre Francúzov

Hokejový klub Canadiens vznikol 4. decembra 1909. Založil ho John Ambrose O'Brien. Hokejový nadšenec, kedysi amatérsky hráč a syn z bohatej rodiny. O’Brienovci vlastnili bane na striebro.

Snaha získať Stanleyho pohár ho postupne priviedla k myšlienke na založenie svojej vlastnej profesionálnej súťaže, keďže spolu s otcom vlastnil O’Brien až tri kluby (Renfrew, Cobalt a Haileybury). Všetky pôsobili len na lokálnej úrovni, pretože jediná existujúca profesionálna liga Canadian Hockey Association (CHA) ich odmietla prijať. O’Brien preto radšej založil vlastnú ligu (National Hockey Association). Hrať v nej mali tri jeho kluby a tri mužstvá do novej súťaže prešli od konkurencie.

O’Brien však prišiel s jedinečnou myšlienkou. Ako protipól po anglicky hovoriacim mužstvám sa rozhodol založiť hokejový klub s po francúzsky hovoriacimi hráčmi a osloviť tak početnú frankofónnu komunitu v Montreale. Tak vznikol Le Club de Hockey Le Canadien.

Les Habitants

V prvej sezóne ho réžia, ktorá sa skladala v podstate len z hráčksych platov, stála 5000 dolárov. Canadiens svoj prvý zápas v histórii vyhrali 7:6 po predĺžení nad Cobaltom. Sezónu však zakončili na poslednom mieste. Z 12 zápasov 10 prehrali.

O’Brien Stanley Cup nezískal, šampiónmi sa stali hráči Montreal Wanderers a po sezóne klub predal Georgeovi W. Kendallovi, synovi továrnika a úspešnému zápasníkovi, za 7500 dolárov. Canadiens si svoj čisto frankofónny charakter neuchovali navždy. Toto spojenie však pretrvalo a dlhé roky sa však tešili podpore frankofónnej časti Kanady.

Z francúzštiny pochádza aj prezývka klubu – Les Habitants, skrátene Habs. Čo bolo označenie pre usadlíkov zo 17. storočia v Novom Francúzsku. Preto najlepšie vystihovalo podstatu klubu.

Niektorí ľudia si to nesprávne vysvetľujú podľa loga klubu zloženého z iniciálov C a H. Tie sú odvodené z názvu – hokejový klub Canadiens.

Zlatá éra

Najúspešnejšie roky prišli v rozpätí 1953 až 1979. Vtedy nemali Canadiens v lige rovného súpera a NHL vyhrali až 16 ráz. Žiadna z amerických profesionálnych líg nič podobné už nezažila.

Práve toto obdobie najlepšie vystihuje Canadiens. Neopísateľná gloriola klubu, ktorý bol na víťaznej vlne viac ako 25 rokov. Fanúšikovia Canadiens zbožňovali. Domáce zápasy sa stávali spoločenskou udalosťou a hráči boli oslavovanými hrdinami.

Toto obdobie tiež stvorilo štyroch Frankokanaďanov, ktorí obohatili súťaž nielen po športovej stránke, ale v mnohých ohľadoch sa stali ikonami klubu - brankár Jacques Plante, útočníci Maurice Richard, Jean Beliveau a Guy Lafleur.

Legendy

Plante vynikal mrštnosťou a bleskovými zákrokmi, za čo ho fanúšikovia prezývali Had. Ako jeden z prvých brankárov rozohrával puk a chodil poň za bránku, čo bolo vtedy veľmi nezvyklé. Plante však vošiel do histórie tým, že dal hokeju brankársku masku.

Raketou na góly to bol zasa Maurice Richard. Jedinečný strelec, ktorý ako prvý v NHL dal 50 gólov za sezónu. Bol veľmi vznetlivý, temperamentný a nevypočitateľný. Okrem strieľania gólov bol nebojácny a v zápasoch rozdával tvrdé rany na všetky strany. S Montrealom získal Richard Stanely Cup až desaťkrát.

V roku 1955 ho po útoku na čiarového rozhodcu suspendovali na celé play off. Fanúšikom sa zdal trest príliš tvrdý a neférový. Počas najbližšieho hokejového zápasu proti Detroitu negatívne emócie vzplanuli a prešli do hromadného rabovania a vandalizmu. Výtržníci napáchali obrovské škody a trvalo šesť hodín, kým polícia dostala dav pod kontrolu.

Montreal v tom roku Stanley Cup nezískal. Vzbura však vyjadruje, ako veľmi boli fanúšikovia prepojení s hokejom a čo pre nich tím Canadiens znamenal.

Farmárske tímy

Za týmto jedinečným úspechom bola práca generálneho manažéra Franka Selkeho, ktorý ako prvý zaviedol systém farmárskych tímov a investoval vysoké sumy na prácu s mládežou.

Z tohto systému vzišli nielen skvelí hráči, ale aj tréneri ako Toe Blake a Scotty Bowman.

V sezóne 1976/77 klub prehral v základnej časti z osemdesiatich zápasov iba osem! Čo je dodnes neprekonaný rekord.

Po tejto ére však nasledoval úpadok. Od roku 1980 už klub nedokázal nadviazať na úspešné sezóny. Do finále Stanley Cupu sa dostal odvtedy len trikrát, z toho dva razy vyhral. Naposledy v roku 1993.

„Tento rok to bude úplne divoké. Nemyslím, že Montreal zažil takú veľkú oddanosť a vašeň ľudí v prospech klubu,“ tvrdí prezident Canadiens Boinvin.

„Vrcholom našej snahy v roku osláv našej storočnice je vzkriesenie značky Canadiens a snaha po šestnástich rokoch opäť vyhrať Stanley Cup. To že trénerom tímu je Guy Carbonneau, posledný kapitán, ktorý tento tím doviedol k trofeji, je niečo výnimočné.“

Nabudúce: Bronzový úspech Slovenska na majstrovstvách sveta hokejistov do 20 rokov vo Winnipegu, v roku 1999.