NYON. Vo vitrínach sa lesknú trofeje, ktoré mali možnosť dvihnúť nad hlavu len tí najlepší. V Lige majstrov, Pohári UEFA či na EURO. To sú výkladné skrine súťaží pod značkou UEFA, v ktorých sa bojuje o slávu a v neposlednom rade o veľké peniaze. „Vďaka nim expandovala aj táto organizácia. Kým pred pätnástimi či dvadsiatimi rokmi mala možno tridsiatku zamestnancov, teraz je ich zhruba 250,“ vraví jeden z nich, 44–ročný nitriansky rodák Jozef Kliment. V službách UEFA je od mája 2007.
Pracuje, takpovediac, v lone prírody. Z okna má výhľad priamo na jazero. „Pri dobrej viditeľnosti sa dajú zahliadnuť kontúry Mont Blancu, vzdialeného vzdušnou čiarou zhruba 77 kilometrov. Pri vchode je vyše storočný strom, objavujú sa tu dravce, aké sú u nás azda iba v Tatrách,“ opisuje polohu svojho pracoviska. Nyon má 18–tisíc obyvateľov a Kliment ho nazýva švajčiarskymi Piešťanmi.
UEFA sídli v tomto meste, zhruba dvadsať kilometrov od Ženevy, od roku 1995 a v týchto priestoroch od roku 1999. Oproti vyrastie pre jej potreby ďalšia moderná budova, spĺňajúca najprísnejšie ekologické kritériá s minimálnymi energetickými nárokmi a využitím slnečnej energie
Kliment počas šiestich rokov práce na medzinárodnom oddelení SFZ úzko spolupracoval s UEFA a tá ho „stiahla“ do Nyonu. „Pracujem v divízii, ktorá zabezpečuje praktickú pomoc asociáciám. S ďalšími štyrmi kolegami mám na starosti asistenčný projekt UEFA s názvom HatTrick. Ide v ňom nielen o finančnú pomoc zväzom, ale aj vzdelávaciu. Pod palcom mám 17 krajín,“ poznamenal.
„Každý zväz má k dispozícii na štyri roky 2,5 milióna eur (2008–2012). Skôr než ich dostanú, musia predložiť projekty. V krajinách východnej Európy idú najčastejšie na infraštruktúru, štadióny, umelé trávniky, minihriská,“ vysvetľuje jediný slovenský zamestnanec v UEFA, žijúci s rodinou v Nyone.
UEFA stanovuje kritériá pre štadióny, zväzy či kluby môžu využiť jej špecialistov napríklad pri posudzovaní projektov. Sú pripravení pomôcť aj Slovákom.
Aké správy dorazili z Bratislavy do Nyonu o národnom štadióne ? Nehrozí, že Slovensko bude musieť hrať domáce zápasy v zahraničí?
„Ja dúfam, že k tomu nikdy nedôjde. Sme podrobne informovaní o tom, čo sa deje na Slovensku. Myslím, že sa veci na Slovane začínajú hýbať a vyrastie štadión, na ktorom sa budú môcť hrať kvalifikácie i skupinová fáza Ligy majstrov,“ odpovedá Kliment.
UEFA je najmä vďaka lukratívnym súťažiam továrňou na výrobu peňazí. „Prevažná väčšina z nich, odhadom okolo 95 percent, sa však prerozdeľuje zväzom a klubom. Napríklad z Ligy majstrov sa ujde niečo každej asociácii. Zostávajúce peniaze idú na administratívne náklady, na budovu a platy zamestnancov.“
V Nyone sú častými hosťami poprední futbaloví činitelia z celej Európy. Nielen na seminároch, kurzoch, ale aj žrebovaniach.
Spolu s Jozefom Klimentom nahliadneme do miestnosti, kde sa za okrúhlym stolom rodia rozhodnutia výkonného výboru. Vchádzame do sály, v ktorej býva plno napätia a funkcionárov netrpezlivo čakajúcich, aký súper vypadne z osudia.
Čo zmenil za poldruha roka Michel Platini? „Razí filozofiu, že UEFA je tu pre zväzy a nie naopak. Preto, keď sem prichádzajú návštevy z asociácií, hovoríme im: vitajte doma,“ odpovedá Kliment.
Podľa neho Platiniho ústretovosť k menším sa zrodila oveľa skôr. „Už ako hráč rád spoznával malé krajiny, videl biednu infraštruktúru, no ľudí zapálených pre futbal. Z tohto pohľadu je naozaj ľudovým typom. Nie je čestným prezidentom, ale výkonným. Je tu denne, pokiaľ nie je na služobnej ceste,“ hovorí.
Oceňuje aj Platiniho diplomatické schopnosti. „Šikovne dokázal nájsť spoločnú reč so zoskupením veľkých klubov G14, s ktorým mal jeho predchodca veľké problémy,“ uzavrel Kliment.
