VYSOKÉ TATRY. Zriadenie Tatranského národného parku prispelo k zachovaniu viacerých druhov zvierat, najmä veľkých šeliem na území Tatier.
„Je to rys, vlk, ktorý tu žije v niekoľkých svorkách. Je tu dostatočný počet medveďov, možno aj strašia obyvateľov, ale v prvom rade sú tu doma ony a potom my, orol skalný, sokol sťahovavý, veľké druhy sov,“ povedal riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko.
Jasným príkladom pozitívneho vplyvu ochrany veľkoplošného územia TANAP-u je populácia medveďa hnedého. Podľa riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Petra Líšku, na pôvodnom území národného parku, ktoré v roku 1949 tvorili Vysoké a Belianske Tatry, žili len dva medvede. V súčasnosti sa na celom území národného parku pohybuje približne 90 až 100 jedincov.
Územie Tatier systematicky využíval človek najmenej od 13. storočia. Po vzniku TANAP-u v roku 1949 človek výrazne zmenil hornú hranicu lesa. Ako pasienky sa využívali nielen lúky v podhorí, ale i aj lúky nad hranicou lesa vo vysokohorskom prostredí. Pri vzniku TANAP-u tvoril les približne polovicu výmery, ktorá bola v národnom parku pred kalamitou v roku 2004.
Vývojom, zmenami a budúcnosťou Tatranského národného parku sa budú zaoberať odborníci zo Štátnych lesov a Správy Tatranského národného parku na konferencii 18. a 19. decembra na Štrbskom Plese.
Práve 18. decembra v roku 1948 bol prijatý zákon o vytvorení Tatranského národného parku, ktorý vznikol 1. januára 1949.
