Napriek digitalizácii sa mnoho ľudí dodnes nezaobíde bez klasického papierového diára. Fakt, že niet nad
ručne písané poznámky, dokazuje fenomén menom Moleskine
Minulý rok som bol služobne v Nemecku a hneď prvý deň som stratil zánovný zápisník. Našťastie som si doň nestihol zapísať žiaden nový dôležitý záznam. Vbehol som narýchlo do prvého papiernictva v Augsburgu, pričom som skoro vrazil do stojanu s notesmi. Bolo ich odhadom okolo päťdesiat. Nie kusov, druhov. Najviac sa mi pozdával taký malý, viazaný v čiernej koži. Už ani neviem presne, prečo ma zaujal, pravdepodobne pre praktickú veľkosť a jednoduchú konzervatívnu až puritánsku eleganciu, po niekoľkých hodinách som však úplne podľahol jeho dokonalosti.
Do niektorých žien sa dokážeme zamilovať hneď na prvý pohľad, tá láska však väčšinou dlho nevydrží. Do iných sa zamilujeme až po niekoľkých týždňoch či dokonca mesiacoch, ale tá láska nás tak pohltí, že sa z nej už do smrti nevymaníme. A práve to bol prípad môjho nového nenápadného zápisníka značky Moleskine. Keď som si svoj úlovok o niekoľko minút prezeral v blízkej kaviarni, ešte stále som netušil, aký trendy hit držím v ruke. S pôžitkom som skúmal dokonalú väzbu vrátane pevných nití, hodvábnu záložku, kvalitný taliansky papier so žltkastým nádychom. Na zadnej vnútornej strane dosiek som objavil malú papierovo-plátenú kapsičku na rôzne tajnosti. Dokonalosť celku dotvárala čierna gumička, ktorou sa zápisník v standby režime previaže, takže sa vo vrecku alebo v taške nepoškodí, ani z neho nič nevypadne.
Príbeh predáva
Novodobá stratégia napredujúcich firiem je postavená na príbehu. Ten, čo sa týka zápisníkov značky Moleskine, začal vytvárať britský spisovateľ, cestovateľ a dobrodruh Bruce Chatwin. Zápisníky kupoval priamo v knihárstve výrobcu. Nenechával si ich však len pre seba, Chatwin bol taký veľkorysý, že zápisníkmi obdarúval aj svojich známych. Keďže prvé série sa údajne viazali do krtej kože, nazval ich Moleskine (mole = krtko, skin = koža; kde sa však vzala koncovka -e nie je jasné). Vždy keď sa Chatwin chystal na cesty, nezabudol zájsť do papiernictva na Ulici Rue de l'Ancienne Comédie, aby sa mohol dostatočne zásobiť svojimi obľúbenými zápisníkmi. Skôr než do nich vpísal prvú poznámku, starostlivo očísloval každú stranu, na tú prvú sa podpísal a uviedol sumu, ktorou v prípade straty obdarí nálezcu (súčasný výrobca už na prvej strane predtlačil formulku „In case of loss, please return to"). Každý exemplár si odkladal, mal ich desiatky rôznych druhov. Až raz...
Predstavte si ten stav esenciálnej hrôzy, ktorý musel Chatwin prežívať, keď sa jedného dňa v roku 1986 vybral do svojho obľúbeného obchodíka, a hneď pri dverách objavil nápis: Moleskiny nemáme. Navyše sa dozvedel, že posledná firma končí s výrobou. Po stodvadsiatich rokoch!
Chatwin podľahol ošiaľu, odvtedy kamkoľvek prišiel, zháňal a skupoval zostávajúce exempláre. Ani tentoraz si ich však sebecky nenechával iba pre seba, naďalej ich rozdával známym a kamarátom.
Umelecké legendy
Vzkriesenia výroby obľúbených zápisníkov sa Bruce Chatwin nedočkal. Až desať rokov po jeho smrti, v roku 1998, sa do toho pustila talianska firma Modo&Modo (od roku 2006 vlastnená francúzskou investorskou spoločnosťou). Bol to dobrý obchodný ťah, veď už počas prvého roku predali zhruba tridsaťtisíc kusov zápisníkov. Bez premyslenej propagácie by sa to však nepodarilo. Nosnými osobnosťami reklamnej kampane sa stali umelecké legendy.
Chcete písať do rovnakého zápisníka ako Hemingway? Chcete, aby sa vaše skice ocitli na papieri, ktorý používal aj slávny van Gogh? A zbožňujete americké filmy, kde si do typického reportérskeho notesa zapisujú poznámky draví investigatívni novinári v trenčkotoch, s klobúkmi narazenými hlboko do čela? Kupujte moleskiny, kupujte históriu!
Aj takto mohli znieť reklamné slogany cielenej propagandy. Takže, čuduje sa niekto, že sa zápisníky rozchytali ako teplé rožky?
Výrobca v podobnom trende pokračuje dodnes. Každý novopečený majiteľ nájde vo svojom moleskine sprievodný lístoček. Ten, okrem stručnej histórie a kontrolného čísla, ktoré slúži na identifikáciu pri reklamácii (výrobca garantuje výmenu za nový kus), zároveň upozorňuje na fakt, že držíte v ruke artefakt - „zápisník, ktorý používal Hemingway". Prezradím však malé tajomstvo. Hoci si väčšina ľudí naozaj myslí, že ide o značku, ktorú svetoví umelci obľubujú už po stáročia, v skutočnosti je to len mýtus.
„Samozrejme, že je to zveličené. Ibaže my tu nehovoríme o vede, ale o marketingu," povedal v roku 2004 denníku International Herald Tribune marketingový šéf firmy Francesco Franceschi.
Pochybujem však, že by tento drobný podvod niekomu prekážal. Moleskiny sú naozaj srdcovou záležitosťou a neraz hraničia až s fetišizmom. Hovorí sa, že kto ich raz začne používať, zostane tejto značke navždy verný. A to aj napriek relatívne vysokej cene. Na Slovensku sa predávajú od minulého roku, za malé (9 × 14 cm, 192 strán) vydanie v koži miniete asi 350 Sk (11,6 €). Cena je však primeraná, keď uvážime, že kvalita značky Moleskine nie je žiadnou reklamnou bublinou a značka naozaj patrí k elite.
Anatómia zápisníka
Dnešné moleskiny sa veľmi nelíšia od svojich predchodcov, čo sa dá ľahko zistiť podľa Chatwinových opisov. Vo 
svojej knihe Cesty piesní píše: Išlo o diáre v pevných čiernych doskách s kvalitnou šitou väzbou, takže sa po otvorení samy nezatvárali. Mali hodvábnu záložku.
Bežné moleskiny mali pevné dosky potiahnuté čiernym povoskovaným plátnom, tie exkluzívnejšie boli viazané v čiernej koži. Predávali sa zvyčajne v kníhkupectvách a vyrábali ich viacerí výrobcovia.
Obaly dnešných zápisníkov sú vyrábané z kartónu potiahnutého plátnom. Pre náročnejších klientov sú k dispozícii aj luxusné kožené a hodvábne edície.
Zápisník sa vyrába v rozličných rozmeroch a variáciách. Linajkový je obľúbený medzi študentmi, novinári a vedci vyhľadávajú typy, ktoré sa otvárajú na výšku, takže sa do nich dobre píše aj postojačky. Moleskiny s čistými stranami, či tie s predtlačenými okienkami pre storyboardy, sú väčšinou doménou ilustrátorov, tvorcov komiksov či reklám. Špeciálne zápisníky pre hudobníkov majú predtlačenú notovú osnovu. Tým sa však rôznorodosť moleskinov nekončí. Okrem zápisníkov sa pod rovnomennou značkou predávajú aj adresáre a diáre - týždenné i mesačné. Novinkou je takzvaný Academic Planner, ktorý si možno kúpiť a začať používať v predstihu ešte pred začiatkom nového roka. Tento diár totiž pokrýva obdobie od júla bežného až do decembra nasledujúceho roka (napr. júl 2008 až december 2009). Takmer revolučnou novinkou sú zápisníky s mäkkou väzbou a série Volant s rôznofarebnými doskami. Dosiaľ totiž vládli moleskinom iba pevné čierne dosky.
Kreatívny bedeker
Samostatnou kapitolou sú City Notebooky. V dnešnom digitálnom čase hemžiacom sa sofistikovanými prístrojmi pre GPS navigáciu a online satelitnými mapami, práve ony ponúkajú kus nefalšovaného ľudského tepla. Nie sú bežným turistickým bedekrom, pointa je v tom, že sprievodcu konkrétnym mestom si tvorí sám majiteľ zápisníka. Medzi jeho 228 stranami nájdete nielen mapu (od známej značky sprievodcov Lonely Planet), zoznam ulíc a zaujímavé i dôležité informácie, ale aj vnútorné vrecká, farebné záložky, štítky, samolepky a veľkorysý priestor na poznámky. Môžete si zaznačiť zážitky, vpísať adresy obľúbených podnikov a pamiatok, vložiť fotografie, obrázky, vstupenky. Súčasťou zápisníka sú aj špeciálne priesvitky: nalepia sa na mapu a môžete si na ne zakresliť napríklad trasu cesty, ktorou ste prešli na pláž. Pracujete pritom s viacerými vrstvami, podobne ako napríklad vo PhotoShope či podobnom počítačovom programe.
S mestskými zápisníkmi súvisí aj špeciálny projekt Detour. Je to séria výstav, kde sa umelci prezentujú svojimi moleskinmi. Videozáznamy z týchto akcií v Londýne a New Yorku si môžete pozrieť na serveri YouTube. So City Notebookmi je spojená aj komunitná webová stránka Moleskinecity.com, ktorá ponúka priestor pre majiteľov a používateľov zápisníkov a ich blogy. Sú prehľadne rozdelené podľa jednotlivých miest, ibaže Bratislava, na rozdiel od Prahy, medzi nimi chýba. Verme, že sa to časom napraví.
Trocha snobizmu nikoho nezabilo
Uctievanie značiek sa z butikov a autosalónov prenieslo aj do papiernictiev. Mať zápisník značky Moleskine,
znamená byť in. Presne tak ako to v osemdesiatych rokoch bolo s tými, čo vlastnili mončičáka alebo zbierku céčok. Značka Moleskine má dokonca svoje skupiny na Facebooku, na MySpace, množstvo odkazov označených tagom Moleskine nájdete aj na trendovom serveri Del.iciou.us. O lifestylovom fenoméne svedčí aj niekoľko stoviek videí na Youtube a takmer desaťtisíc fotiek na Flickri v galérii Moleskinerie. Tieto elegantné, precízne zhotovené diáre sa stávajú svetovým fenoménom. To, čo je iPod medzi MP3 prehrávačmi, je Moleskine medzi zápisníkmi. Moleskiny sú také populárne, že sa objavujú aj na striebornom plátne. Vo filme Diabol nosí Pradu sa bez tohto zápisníka nezaobišla Anne Hathaway v úlohe asistentky šéfredaktorky. Moleskine sa objavil aj v komédii Amélia z Montmartru.
Tuning zápisníka
Niektorým majiteľom však nestačí mať značkový zápisník, snažia sa ho originálnym spôsobom vylepšiť, dotvoriť a vteliť doň tak kus svojej osobnosti. Tieto zlepšováky či doplnky sa volajú hacky. Hackom môže byť napríklad zápisník oblepený vlastnoručne pokresleným obalom. Je ním tiež zápisník doplnený príslušenstvom v podobe na mieru vyrobenej spony. Táto špecialitka slúži na zasunutie pera či ceruzky a umiestňuje sa na chrbát notesa. Ľudská vynaliezavosť je nesmierna. Našťastie. Je to totiž dôkaz, že ani digitálny čas nedokázal vytlačiť všetko nebinárne. Veď romantickú básničku môžete naťukať do počítača, nie je to však úplne ono. Je fajn môcť sa vrátiť o niekoľko rokov späť a dať opäť dokopy staré plniace pero Parker a kvalitný taliansky papier.
Autor: Tomáš Čejka
