Ako to robíte, že je vaša Základná umelecká škola P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne taká úspešná?
„Hľadáme model modernej umeleckej školy, myslím si, že by takéto školy mali zohrávať významnú úlohu pri organizovaní umeleckého života v meste, robievame rôzne akcie, zamerané nielen na vážnu hudbu. Návštevníci týchto podujatí nám potom radi zverujú svoje deti, lebo vidia, že sa snažíme pestovať vzťah k hodnotám. Kolotoč, ktorý sme takto roztočili, sa dnes už točí veľmi spoľahlivo. Musíme hľadať cesty, ako deti pritiahnuť, lebo silných vnemov je dnes veľa a robiť hudbu je určite náročnejšie, ako hrať počítačovú hru.“
Ste striktne orientovaní na „klasiku“ alebo otvorení?
„Nekladieme hranice medzi žánrami, všetko závisí od vkusu, dispozícií a možností žiakov. Iniciovali sme aj niekoľko zaujímavých formácií. Máme vyše štyridsaťčlenný akordeónový orchester, je tu husľový súbor, spevácke zbory, kvartetá, triá, duá.“
Neexistuje oblasť života, kde by nebol problém. Aký je ten váš?
„V našom regióne sú to určite platy učiteľov. Táto práca nie je dostatočne ohodnotená. Máme veľa aktivít, ktoré naša škola robí a organizuje, ale ja nemám možnosť ľudí nejako motivovať. Našťastie to väčšina z nich berie ako poslanie. Je to však určite neuralgický bod. Vo väčších mestách majú hudobníci možnosť si privyrobiť hraním, u nás je situácia horšia.“
Autor: jas
