KOVAČICA. Spor o písanie zemepisných názvov v učebniciach je pre našich krajanov v zahraničí nepredstaviteľný. Slovenskí žiaci v Srbsku chodia do škôl, v ktorých sa bez problémov učia v slovenčine.

V Srbsku je registrovaných 25 národnostných menšín. Tie početnejšie majú vlastné školy a žiaci sa učia v materinskom jazyku. Tak to je aj vo vojvodinskej Kovačici, kde už dvesto rokov žije početná slovenská komunita. Na základnej škole tam okrem štátneho jazyka znie aj slovenčina.

„Vyučujeme v materinskom jazyku, máme časopisy, televíziu, rozhlas. Veríme, že to tak zostane aj naďalej," povedala Zuzana Lenhartová, bývalá riaditeľka slovenskej školy v Kovačici Mladé pokolenia.

Dva názvy zaťažujú

Návrhu SNS, aby boli zemepisné názvy v učebniciach uvádzané najskôr v štátnom jazyku a až potom v jazyku menšiny, nerozumie. Obrátené garde v Srbsku, keď by sa slovenské deti najskôr učili srbský názov a až potom slovenský, by podľa nej žiakom výrazne komplikovalo život.

Myslí si to aj slovenčinárka Mária Kotvášová-Jonášová. „Neviem si predstaviť ako to bude vplývať na žiakov nižších ročníkov, ktorí sa ešte len učia čítať a písať," povedala.

Zemepisný názov v srbčine v učebniciach nechýba ani žiakom. „Teraz by mi to problém pravdepodobne nerobilo, ale keby som bol v nižšom ročníku, nemohol by som to zvládnuť," povedal slovenský ôsmak z miestnej školy.

Pre učiteľa zemepisu Jána Petroviča je neprijateľné, že by sa v učebnici objavila veta: „Cez Beograd/Belehrad preteká rieka Dunav/Dunaj." „Tak to nie, znie to neprirodzene. S takýmto problémom sme sa doteraz nikdy nestretli," povedal.

Vzdialené jazyky

Petrovič upozornil na to, že rozdiel medzi slovenčinou a maďarčinou je podstatne väčší ako rozdiel medzi slovenčinou a srbčinou. Kombinovanie zemepisných názvov v slovenčine a maďarčine si tak už vôbec nevie predstaviť.