ktom je, že to bol práve on,kto dokázal nadchnúť celé generácie divákova poslucháčov pre krásu džezu.
Dodo bol živým stelesnením tvrdenia, že umenie a spoločnosť sú ako dve spojené nádoby - nemôžu bez seba existovať a navzájom sa potrebujú. Dodo dokázal s ľahkosťou jemu vlastnou otvárať do seba uzavretý svet hudobníkov laickej spoločnosti - a naopak.
Nadšenec až do konca
To nadšenie si v sebe zachoval až do smrti. Nepodľahol skepse a z každej maličkosti dokázal vyťažiť maximum. Obdivuhodná bola jeho schopnosť presviedčať: o tom, že sú na neznámom Slovensku dobrí hudobníci a hudbychtivé publikum presvedčil Jozef Dodo Šošoka skutočne úctyhodný počet svetových džezmenov. Dodo im dokázal vytvoriť takmer ideálne tvorivé podmienky. Dnes, keď sa po slovenských pódiách a kluboch pohybujú stále častejšie medzinárodné jazzové zoskupenia za účasti slovenských džezmenov, sa nám naša stredoeurópska svetovosť zdá byť samozrejmosťou. Ale pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi to až také samozrejmé nebolo.
Dotiahol hviezdy
Po tom, čo získal skúsenosti ako bubeník v rozličných tanečných a rockových zoskupeniach, sa Dodo začal naplno venovať predovšetkým džezu. V podstate sa k nemu vrátil, pretože už v rokoch 1966-67 bol členom jazzovej formácie Combo 4 gitaristu Karola Ondreičku. Od roku 1977 do roku 1992 pracoval v Československej televízii v Bratislave, zároveň viedol Slovenské jazzové kvinteto a od roku 1980 začal účinkovať s kvartetom Ladislava Gerhardta. Na festivaloch a hudobných podujatiach sa zoznámil s mnohými zahraničnými hudobníkmi - a vďaka svojim organizačným schopnostiam ich dokázal predstaviť aj nášmu publiku. V 80. rokoch absolvoval celý rad vystúpení s osobnosťami ako Hans Koller, Wolfgang Lackerschmied, Lee Harper, ale aj s celým radom českých hudobníkov. Nasledovali koncerty s americkou speváčkou Lauren Newtonovou, či poprednou nemeckou organistkou Barbarou Dennerleinovou. To už mal za sebou aj krátke, ale inšpiratívne štúdium v Bostone, na Berklee College of Music (1988), ktoré mu mnohí úprimne závideli.
Pád železnej opony bol pre Doda Šošoku požehnaním. Ako nadšenému organizátorovi jazzového života sa mu doslova otvorili dvere do sveta dovtedy si ich musel s námahou otvárať sám s pomocou mnohých patentných kľúčov. Zrazu stačilo iba zavolať, dohodnúť termín, podmienky a zariadiť dopravu. V 90. rokoch sa Jozef Šošoka objavil ako bubeník v mnohých medzinárodných formáciách s Charliem Marianom, Harym Sokalom, Larrym Simthom, Christianom Muthspielom, Fritzom Pauerom, Ettou Cameron a mnohými inými. To, že hral takmer s každým slovenským jazzovým hudobníkom, je viac ako samozrejmé.
Rád hral sám
Vo svojej hre vychádzal najmä z hardbopového štýlu, ale ovplyvnilo ho aj štúdium afrických či arabských hudobných nástrojov. Okrem hry v kolektíve hral Dodo veľmi rád sám. Nielenže sa v takom prípade mohol pochváliť svojou obdivuhodnou zbierkou bicích nástrojov a perkusií, z ktorých mnohé pochádzali z veľmi exotických krajín, ktoré sám navštívil, ale zároveň sa naplno snažil zúročiť svoje technické, zvukové, ale aj kompozičné predstavy. Zúčastnil sa aj na viacerých sólových či kolektívnych projektoch hráčov na akustické bicie nástroje - napríklad v osemdesiatych rokoch spoluúčinkoval s Josefom Vejvodom na projekte Percussion music.
Džezové Piešťany
Jozef Šošoka bol nositeľom americkej Ceny Leopolda Danihelsa (bývalého predsedu Svetového kongresu Slovákov) za hudbu a Ceny za celoživotné dielo, ktorú mu udelil Slovenský hudobný fond za propagáciu džezu doma i v zahraničí a za vernosť džezu. Táto cena je pravdepodobne najúprimnejším ocenením Dodovej práce a jeho celoživotného snaženia.
Dodo sa na sklonku života presťahoval do Piešťan, kde žil so svojou manželkou, výtvarníčkou Ivetou Schwarzbacherovou. Tu viedol aj úspešný jazzový klub Art Jazz Gallery. Do kúpeľného mestečka prilákal skvelých zahraničných muzikantov a oživil slovenský kultúrny život o ďalší zaujímavý projekt, hudobný festival International Jazz Piešťany.
Ako človek mal otvorené náručie, oči, uši, bol plný kontaktu. Vedel sa posadiť za bicie a zadžemovať si s hocikým. To bola jeho najsilnejšia stránka.
Peter Lipa, džezový spevák
* 16. 3. 1943 † 21. 11. 2008
1958 - odohral svoj prvý koncert
1963 – člen skupiny Istropolitana
1964 – absolvoval v Nitre Pedagogickú fakultu
1988 – študoval na Berklee College of Music
1977 – 1992 – pôsobil ako režisér v Československej televízii, výlučne džezová orientácia
1982 – 1989 – účinkoval s mnohými zahraničnými hudobníkmi
Autor: Jaroslav Rozsíval
