BRATISLAVA. Systém udeľovania bezpečnostných previerok na Slovensku je možno úplne deravý.
Televízia Markíza našla v pražskom Archíve bezpečnostných zložiek informácie, ktoré o terajšom riaditeľovi Národného bezpečnostného úradu Františkovi Blanárikovi hovoria, že spolupracoval s vojenskou kontrarozviedkou. Blanárik je nominantom HZDS. Práve NBÚ je úrad, ktorý previerky udeľuje. Na najvyšší stupeň prísne tajné má previerku aj Blanárik.
Riaditeľ bol dôverníkom vojenskej kontrarozviedky. Tvrdil, že s ňou nespolupracoval.
„Dôverník oznámil, že prostredníctvom svojej manželky (ktorá získala informácie od manželky mjr. B.) sa dozvedel, že v auguste 1983 jednu noc spali v byte B. manželia z Nemeckej spolkovej republiky. Ako odmenu za ubytovanie im Nemci poslali balík,“ píšu archívy. Dôverníkom mal byť Blanárik.
Major Ladislav B. pracoval vo vojenskom útvare v Leviciach. Kontrarozviedka ho podozrievala, že tajne ubytoval rodinu zo západného Nemecka. Aj v dôsledku toho, že ho Blanárik udal, ho mali preveliť do Martina.
Ladislav B. bol Blanárikov kamarát. Podľa dokumentov však Blanárika na Ladislava B. priamo nasadili. Šéf NBÚ odmietol informácie komentovať.
„Je to zlyhanie štátnych orgánov,“ povedal Markíze bývalý minister obrany a poslanec SDKÚ Martin Fedor.
Spolupráca s vojenskou kontrarozviedkou neumožňuje získať previerku NBÚ. Zistiť to malo vojenské obranné spravodajstvo, Slovenská informačná služba aj samotný úrad, ktorý Blanárikovi previerku na najvyšší stupeň udelil.
Politici už večer nechceli nové informácie o Blanárikovi komentovať. „Je to pre mňa nová informácia, som prekvapený,“ povedal minister vnútra Robert Kaliňák. Nezdá sa mu, že by bezpečnostné zložky, hoci aj v Prahe, takéto informácie nezistili.
Zákon o ochrane utajovaných skutočností hovorí, že tí, čo spolupracovali s bezpečnostnými zložkami komunistického režimu, previerku dostať nesmú.
Dôverník je pritom kategória, pri ktorej človek nemusel o tom, že spolupracuje s kontrarozviedkou, vedieť. V minulosti sa však viackrát stalo, že dôverníci previerku nedostali práve pre konkrétne zistenia o ich spolupráci.
„Ako dôverník VKR dosahoval veľmi dobré výsledky, ochotne a iniciatívne odovzdával poznatky charakterizujúce morálnopolitický stav cvičiacich jednotiek,“ píše sa tiež v jeho spise.
V roku 1980 absolvoval Blanárik niekoľkomesačné školenie v Spravodajskom inštitúte spravodajskej správy generálneho štábu. „V spravodajskom inštitúte si čiastočne prehĺbil odborné vedomosti z rozviedkovej i kontrarozviedkovej práce,“ zhodnotila to kontrarozviedka.
Blanárik sa stal šéfom NBÚ po voľbách. Nominovalo ho HZDS. Predtým pôsobil ako vojenský pridelenec na Ukrajine, kam ho vyslala Dzurindova vláda. Počas tretej Mečiarovej a prvej Dzurindovej vlády bol Blanárik v komisii, ktorá udeľuje licencie firmám, čo vyvážajú zbrane.
Blanárik predtým pracoval v zbrojnom priemysle. V rokoch 2001 až 2002 bol členom dozornej rady spoločnosti Petina International, ktorá so zbraňami obchoduje.
Firma sa stala známa pre kauzu vyjednávania o dodávke zbraní do Rwandy, ktorú odhalili britské noviny The Sunday Times.
