BRATISLAVA. Vy ste teda budúcnosť talianskeho filmu? pýtala sa redaktorka talianskej televízie. A Gianni Di Gregorio jej s úsmevom odpovedal: Áno, ja som budúcnosť talianskeho filmu.
Môžeme sa na ňu hneď aj pozrieť, Gianni di Gregorio je v programe Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. Dokonca sa uchádza o hlavnú cenu, pretože spĺňa podmienky festivalovej súťaže, to znamená, že je režisér – debutant. Šesťdesiatku bude oslavovať až o rok.
Lacný hit a činčin
Gianni má dve dcéry a kedysi mal aj manželku. Lenže ona sa pred časom odsťahovala. Už to nevydržala. Gianni je sympatický, elegantný muž, ešte aj úspešný filmový scenárista, čo sa však dá robiť, keď býva so svojou matkou.
Di Gregorio správne tušil, čo by sa ešte dalo robiť: spraviť z toho film. „Je možné, že takému príbehu veril najprv iba on. A Matteo Garrone, režisér Gomorry, s ktorým kedysi zakladal produkčnú spoločnosť. Na výrobu filmu Sviatočný augustový obed vyčlenili 50-tisíc euro,“ hovorí Peter Nágel, programový riaditeľ bratislavského festivalu. „V pláne bola drobná kinodistribúcia, po jesennom festivale v Benátkach to už však neplatilo. Film vyhlásili za najlepší debut a bol z neho hit. Rýchlo bolo treba spraviť aspoň päťdesiat kópií.“
Ten augustový obed chystal Gianni Di Gregorio pôvodne len pre svoju mamu. Potom však za ním prišiel kamarát a poprosil ho o pomoc. Spýtal sa, či by u neho nemohla na pár dní zostať aj jeho mama a teta. A nakoniec mal podobnú prosbu aj Gianniho lekár, takže v jednom byte boli rovnako náročné dámy zrazu štyri.
Nejako bolo treba s nimi vyjsť – kým si vyobliekané a ozdobené zachovalými nášnicami a korálikmi povedali činčin.
VIDEO: Trailer k filmu
Kto žije s mamou?
Di Gregorio nespravil nič zvláštne, vo svojom scenári to len opísal. A veľmi osobne. „Keď som svojmu filmovému štábu povedal, že hľadám staršieho herca, čo by viac-menej pôsobil ako alkoholik a čo by mal skúsenosť s bývaním s vlastnou mamou, všetci sa zrazu začali pozerať na mňa,“ citoval režiséra denník El País.
No a keďže sa aj tak trochu hanbil osloviť nejakého slávneho herca, hlavná úloha mu naozaj zostala. Peter Nágel hovorí: „On sa okolo tých dám pohybuje tak dôverne a dôveryhodne, že vôbec nepotreboval hrať. Film je zábavný, pôvabný, humorný a vzácne civilný. Po sedemdesiatich dvoch minútach sa skončí, nič viac už totiž nepotrebuje.“
A tak má teraz taliansky film svoju novú hviezdu.
V absolútnej slobode
Zvláštnosťou Medzinárodného filmového festivalu Bratislava je práve to, že tu režiséri súťažia so svojimi prvými alebo druhými filmami. Z toho vyplýva, že to ešte nie sú slávne mená. Ich výhoda je v inom, svoje príbehy zväčša píšu preto, že to veľmi potrebujú a chcú.
Gianni Di Gregorio je tým prípadom, keď sa k tvorivej spontánnosti a intuícii pripojí skúsenosť. „Taký príbeh by ste asi ťažko vymýšľali,“ hovorí Peter Nágel. „Neviem, či by také dialógy vedel napísať tridsaťročný človek, to si asi treba odžiť. Mohli by sme sa pýtať, koho by príbeh o štyroch starých ženách mohol zaujímať. Hm, no koho? Uvidíte, aká je to silná vec, keď film vzniká v absolútnej slobode a pohode.“
Medzinárodný filmový festival Bratislava sa začína zajtra, potrvá do budúceho piatka.
Festival debutov
Minulý rok Medzinárodný filmový festival Bratislava otvoril slovenský film Polčas rozpadu. Bol to kino–debut režiséra Vlada Fischera, preto mohol byť aj v hlavnej súťaži.
Tentoraz nemali svoj prvý alebo druhý film žiadni naši debutanti hotový tak, aby bol prichystaný na festival. Preto žiaden slovenský film v súťaži nie je.
Dobré obdobie má mexická kinematografia. V súťaži je aj mexický Los Bastardos. Jeho režisér Amat Escalante už v Bratislave uspel, za film Sangre získal cenu pre najlepšieho režiséra.
Svetovým hitom bude zrejme mexický film Zóna. Je to dráma o nezvyčajnom násilí medzi sociálnymi vrstvami v hlavnom meste. Aj tento film súťaží na bratislavskom festivale.
Keď som štábu povedal, že hľadám staršieho herca, čo by pôsobil ako alkoholik a mal skúsenosť s bývaním s mamou, všetci sa zrazu začali pozerať na mňa. Gianni Di Gregorio
