Kto je Jean Jacques Rousseau, ktorý dáva v kníhtlači tlačiť knihu proti kníhtlači a knihám? Spýtal sa v 18. storočí Voltaire. Narážal na to, že Rousseau považoval vzdelanie v istom ohľade priam za škodlivé a jeho ideálom bol vlastne primitívny človek. Bez knihy a kníhtlače by svoje posolstvo zase len nemohol odovzdať ďalej. Pravda, Jean Jacques Rousseau nebol primitív, sám knihy písal aj čítal a na svoje kritické výhrady proti existencii kníh mal vážne dôvody. Povedzme, že bol už o level vyššie, a tak si mohol takéto výstrednosti dovoliť. Pre väčšinu bežných ľudí je však len dobre, keď knihy čítajú a keď ich čítajú čo najviac. Teda, zaplaťpánboh, že Johann Gutenberg vynašiel v roku 1444 kníhtlač. Aj keď sa už dnes knihy tlačia ináč a niektoré sa ani netlačia, lebo sú elektronické. Nebyť Gutenberga, nebolo by vzdelanie ľudstva tak rýchlo napredovalo. Lebo poznanie je ukryté v knihách a jeho vynález ho dostal k čo najväčšiemu počtu ľudí. Aj keď, je pravda, že k niektorým sa dodnes nedostalo.

Čítame radi

„Pustite nás už dnu!" kričali ľudia, tlačiaci sa pri vchode na veľtrh Bibliotéka v bratislavskej Inchebe krátko pred otvorením, na príslušníka SBS. A potom, že knihy dnes už nikoho nezaujímajú! K vysokému záujmu o Bibliotéku možno prispelo aj to, že usporiadatelia urobili pre všetkých návštevníkov voľný vstup. V každom prípade, ľudia prišli na Bibliotéku pre knihy.

„Som zo Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici," vraví Lýdia Žáčiková. „Prišla som sem ako obyčajne, pozrieť sa, aké sú novinky na trhu literatúry a predovšetkým nadviazať kontakty s vydavateľmi a s distribútormi kníh." A čo si myslí o tom, či dnes ľudia čítajú dosť? Ťažko vraj povedať. „No myslím si, že hlavne mládež číta málo a mám taký pocit, že aj študenti sa čím ďalej, tým menej dokážu orientovať vo svete informácií a v knižniciach." Zo stánku vydavateľstva Magnetpress Slovakia spokojne odchádzal Boris Frkáň. Pracuje ako strojár a rád číta, predovšetkým sci-fi a literatúru faktu. Na Bibliotéku prišiel až z Martina. „Největší tajemná spiknutí - Jak to bylo doopravdy," vraví a ukazuje knihu od Charlotte Greigovej, ktorú si práve kúpil. „Sú tam rôzne aféry a také rôzne teórie, to ma zaujíma."

Veľmi živo je pri stánku vydavateľstva Mladé letá. „Zatiaľ sme kúpili detské knihy a pre sestru som kúpila praktickú kuchárku," vraví pani Angela Krajčová z Bratislavy. „Máme trvalý záujem o knihy a okrem toho, o chvíľu sú tu Vianoce a toto je ideálna možnosť, ako vybrať darček pre deti aj pre vnúčatá." Pani Krajčová má rada historické romány a životopisy. Vraví, že deti dnes čítajú, ak ich k tomu vedú rodičia. Pre svoju dvanásťročnú vnučku vyberal knihu aj Milan Hosťovecký z Prievidze, učiteľ, ktorý prišiel na Bibliotéku aj so školou. „Niečo na spôsob tohto - Správne baby. To by sa asi takým dievčatám mohlo páčiť." A či jeho vnučka číta? „Číta, číta, samozrejme, hoci dosť času je pri počítači, ale má záujem aj o knižky, a to sme radi. Myslím na ňu a chcem jej odtiaľto niečo priniesť. Ja už na čítanie veľmi nemám čas, ale mladí nech čítajú, aby nezabudli čítať, keď sa už naučili." Radosť sama pre seba si urobila archivárka Dana Brunovská. „Kúpila som si román od Kim Edwardsovej Strom v srdci. Som zvedavá." Čítava knižky a na Bibliotéku prišla aj pre výrazné zľavy. „Keď mám nejakú knižku vyhliadnutú, sem si ju prídem kúpiť."

Čo vychádza?

„Sme nielen vydavateľstvo, ale hlavne distribútor. Distribuujeme české časopisy, literatúru, predovšetkým literatúru faktu. O to je tu záujem, lebo na Slovensku tieto knihy vychádzajú v obmedzenom množstve. Predsa len trh v Česku je väčší a Slováci nemajú problém s českým jazykom," vraví Milan Kanta zo stánku českého vydavateľstva Magnetpress Slovakia. „Záujem je o letecké záležitosti, máme knihy pre modelárov. Nedá sa povedať, že by sa zákazníci zameriavali len na určitý typ literatúry, ale idú na odbyt napríklad knihy o histórii, o prvej aj druhej svetovej vojne." Samozrejme, o tento typ kníh sa zaujímajú najmä muži.

Knihy s tradičným bielym obalom a nápisom Zlatý fond slovenskej literatúry nájdete v stánku vydavateľstva Tatran, ktoré pôvodne vzniklo už v roku 1947. Dnes, po jeho sprivatizovaní, ho reprezentujú dvaja ľudia. Eva Mládeková, ktorá v ňom pracuje od roku 1973 a posledných dvanásť rokov je jeho riaditeľkou, a jej syn, manažér vydavateľstva, Matúš Mládek. „Popri pôvodnej slovenskej literatúre prechádzame na modernú tvorbu, doteraz sú naše predajné čísla veľmi dobré," vraví. Stále vydávajú aj diela našich klasikov. „Je to však menšinový žáner, na tejto literatúre nezarobíte, robíme to iba vďaka grantovej podpore ministerstva kultúry. Tento rok sme vydali zozbierané diela Vincenta Šikulu a okrem toho aj pôvodný slovenský román od Júliusa Vanoviča Kronika nepriznaného času."

Klasika aj moderné bestsellery

Sympatické je, že Tatran stále pokračuje v rozbehnutej edícii Zlatého fondu slovenskej literatúry. „Vychádzajú v ňom slovenskí autori, ktorí sú už po smrti. Väčšinou je to ich zozbierané dielo. Tieto knihy tlačíme v nákladoch okolo 660 kusov a kniha sa predáva tri-štyri roky." Napokon sa vraj predá, lebo ak nejde na odbyt, znížia cenu. To, čo si na seba zarobí, je komerčná literatúra. „Napríklad Súmrak od Stephenie Meyerovej - to je teraz náš najsilnejší titul. Je to upírska fantasy kniha, určená pre tínedžerov, príbeh medzi ľudským dievčaťom a upírom." Všetky moderné knihy, ktoré Tatran vydáva, sú od zahraničných autorov. Ich cieľom do budúcnosti je však získať aj vlastných, slovenských. „Len nájsť dobrého autora a dielo, pri ktorom by sa dal predpokladať komerčný úspech, je oveľa ťažšie, ako zobrať dielo zo zahraničia." Ambíciou majiteľov je obnoviť pôvodné edície vydavateľstva. „Začíname vydávať knižnicu svetových bestsellerov. Knihy vychádzajú v počte od tritisíc do desaťtisíc výtlačkov a každý bestseller vydávame s presvedčením, že budeme robiť dotlač. Vo svete knižný trh ustavične rastie a napríklad čísla, ktoré máme k dispozícii o anglickom trhu, svedčia o tom, že počet čitateľov u nich stúpa. Nemyslím si, že by sa na Slovensku čítalo menej."

Je to v záujme štátu

„Neviem, či sa číta dosť, lebo nikdy sa nečíta dosť. Vždy sa dá čítať viac," myslí si Juraj Heger, šéf Slovartu, jedného z našich najúspešnejších vydavateľstiev. Aj Bibliotéka potvrdzuje, že záujem o knihy je stále veľký. „Predáme tu veľa kníh. Je to aj dobrý čas - predvianočný. Mnohí sem chodia pre zľavy a špeciálne akcie, ale nájdu tu aj novinky, či už je to beletria, alebo knihy o umení, Guinnessova kniha rekordov. Určite je na Slovensku dosť ľudí, ktorí majú záujem o knihy, takže máme pre koho pracovať. Je spoločným cieľom a úlohou ľudí od kníh a nakoniec aj štátu, aby ľudia čítali čo najviac, hlavne aby deti čítali, lebo aj výskumy dokazujú, že čítanie pozitívne vplýva na človeka a že deti, ktoré čítajú, majú lepšie výsledky v škole." Televízia je podľa neho veľký žrút času. „Keď sa spýtate ktoréhokoľvek rodiča, či by chcel, aby jeho deti čítali, povie, že áno. No ak rodičia sedia šesť hodín denne pred televízorom, ťažko budú deti inšpirovať, aby čítali knihy a tiež nesedeli pred televízorom. Určite internet a počítačové hry sú pre deti atraktívne, preto sa v rôznych krajinách do tohto problému zapája štát, propaguje čítanie ako aktivitu. Je to svojím spôsobom v záujme štátu a samo, bez jeho podpory, sa to nevie presadiť." Zapája sa u nás štát do tohto problému dostatočne? „Zase správna odpoveď je, že štát sa nikdy nezapája dostatočne. V poslednom čase však urobil niekoľko vecí pre knihy vrátane dane. A pokiaľ som informovaný, tak sa chystajú aj akcie či kampane na podporu čítania, v ktorých sa štát angažuje, takže azda nás čakajú lepšie časy.

Sviatok knihy

S Frankfurtom je náš bratislavský veľtrh neporovnateľný. Podľa Juraja Hegera ani nie tak pre veľkosť, ale preto, že Frankfurt je len profesionálny veľtrh. „Väčšinu dní na ňom nie je verejnosť. V tie dni, keď tam verejnosť je, je to najväčšie podujatie na svete, vtedy sa tam ani nedá chodiť. Pokiaľ ide o porovnanie s inými krajinami východnej Európy, spomenul by som Belehrad. Je to fantastický sviatok knihy. Tento veľtrh navštívia desiatky tisíc ľudí a trvá celý týždeň. Verejnoprávna televízia každý večer vysiela polhodinový program o tom, čo sa na veľtrhu dialo. Je to sviatok pre všetkých zúčastnených. U nás sa rozhlas veľmi snaží propagovať knihy aj veľtrh, ale televízia sa zatiaľ stará skôr o futbalistov."

Často sa diskutuje o tom, či sa u nás dostatočne číta pôvodná slovenská literatúra. „Toto je komplikovaná téma," vraví Juraj Heger, „lebo pod pojmom slovenská literatúra rozumejú ľudia rôzne veci. Kvalitní autori nemôžu existovať bez čitateľov. Teda môžu, ale dlhodobo ich to nemôže uspokojovať. U nás sa vytvorila psychóza, že najdôležitejšie je, aby kvalitní autori vychádzali. V skutočnosti aj pre autorov je najdôležitejšie, aby ich ľudia čítali. Žiaden človek nemôže začať čítaním Jamesa Joycea, každý postupuje od jednoduchšieho k zložitejšiemu. Čiastočne aj médiami a celým ortodoxným literárnym svetom sa postavila obrovská stena medzi knihami, ktoré ľudia čítajú, a ‚literatúrou‘. Bude to veľká práca presvedčiť ľudí, že aj dobrí autori môžu byť čitateľní, lebo momentálne veľká aktivita mnohých ľudí presviedča čitateľskú obec o tom, že dobrá literatúra je tá, čo sa nedá čítať, a tá, čo sa dá čítať, je zlá literatúra."

Knihy a vzdelávanie

Hovorkyňa Incheby Martina Štofaníková je spokojná najmä s tým, že sa im na šestnásty ročník veľtrhu podarilo prilákať veľa detí a zaujať ich. „Je to jedinečné podujatie tohto druhu naplánované zámerne v predvianočnom čase, v spolupráci so školami. Ide o to, aby kniha napriek digitalizácii a elektronizácii zostala niečím, čo má svoju hodnotu aj pre deti. Môžu tu získať záujem o knihy, samy si môžu vypýtať knihu ako darček pod stromček. Skrytým podtónom Bibliotéky je práca s mládežou. Pohybuje sa tu veľmi veľa detí, pripravili sme bohatý sprievodný program, orientovaný na aktívnu komunikáciu s nimi. Toto je možno druhotné poslanie veľtrhu. To hlavné je prezentovať knihy, ukázať návštevníkom ponuku všetkých vydavateľstiev, prezentuje sa ich tu viac ako stopäť, okrem toho aj distribútori a predajcovia. Je tu naozaj komplexná ponuka kníh. Nielen beletria, veľtrh sme doplnili podujatím Pedagogika, v rámci ktorého sa prezentujú nové učebnice, nové vzdelávacie metódy alebo učebné pomôcky či učebné prístupy. Usilovali sme sa podčiarknuť kombináciu knihy a vzdelávania."

Martina Štofaníková nečakala taký obrovský úspech tvorivých dielní pre deti. „Som z toho nadšená. V rovnakom čase boli tvorivé dielne Daniela Heviera a Ondreja Sliackeho. Deti na oboch ohromne reagovali. Pán Sliacky prezentoval nové rozprávky a deti so záujmom počúvali. Tá druhá sa volala Heviho škola tvorivosti a Daniel Hevier na nej zaangažoval deti do svojej novej knihy. Nechal ich kresliť, ako si predstavujú nejakú postavičku, deti sa zapájali do tvorby, kládli dospelácke otázky. Bolo to tu veľmi živé, interaktívne. Až nám bolo ľúto, že takúto akciu si nevšimnú médiá. Je milé vidieť, čo dokáže autor spraviť s deťmi, keď im dá správnu otázku a nechá ich tvoriť, prejaviť sa ako dospelých. Máme z toho veľkú radosť."

Mladé letá sú tu stále

Autorka kníh pre deti Gabriela Futová vzbudila veľký ohlas už pred pár rokmi svojou prvou knihou Naša mama je bosorka! Vyšla vo vydavateľstve Mladé letá. Spisovateľka bola medzi autormi a autorkami, ktorí sa prezentovali na Bibliotéke. Tentoraz napísala knihu o zvieratkách - Psia škola kocúra Červenochvosta. Hlavným hrdinom je kocúrik, ktorého prinesú do rodiny, kde už majú dva obrovské psy. Stretnutie s autorkou moderoval Dado Nagy a divadelné predstavenie podľa jej knižky na ňom predviedli deti z bratislavskej školy Za kasárňou. Nacvičila ho s nimi vychovávateľka Mária Archlebová-Zlatá. „Dlhé roky spolupracujem s pani Ľubomírou Soldánovou z Mladých liet," vraví. „Vždy, keď vyjde niečo zaujímavé, povie nám o tom. Teraz pani Futová napísala zaujímavú knižku, kde bolo aj divadlo, tak sme si povedali, že ho v škole nacvičíme. Deti to baví, aj keď s takýmito malými je to ťažké, sú pri vystúpeniach ešte dosť rozptýlení. No ja im verím a vždy to dopadne perfektne. Chodíme na takéto akcie a je dobre, že deti spoznávajú ľudí, ktorí knihy píšu. Nejakú knihu si tu aj kúpia a potom viac čítajú, majú ku knihám iný vzťah. Preto to robím. V súčasnosti deti naozaj menej čítajú, je teda potrebné sa im viac venovať."

Ľubomíra Soldánová z marketingu vydavateľstva Mladé letá si myslí, že niektoré deti čítajú prekvapivo dosť. „Asi aj tieto podujatia tomu pomáhajú." Detské knihy sa podľa nej stále kupujú a deti majú najradšej obrázkové. „Tie draho vychádzajú, ale, našťastie, sú granty od ministerstva kultúry, a to nám pomáha." Vydavateľstvo Mladé letá sa môže popýšiť viacerými knihami, ktoré boli už v minulosti preložené do mnohých jazykov - napríklad Maťko a Kubko Marianny Grznárovej, Dobšinského Slovenské rozprávky alebo Rúfusove Modlitbičky.

O Rusov bol veľký záujem

Hoci sme kedysi ruštinu v škole nenávideli, na Bibliotéke bol veľký záujem práve o stánok s ruskými knihami. „Každý rok záujem o ruskú literatúru stúpa," povedala nám študentka Renáta Hečková. Ak by niekoho prekvapilo, že mladá, dvadsaťročná dievčina, tlmočila v ruskom stánku a starala sa o ruskú delegáciu, treba vysvetliť, že Renáta študuje ruštinu na vysokej škole. „Prichádzajú malé deti, najmä zo škôl, kde sa učí ruský jazyk. Čím ďalej, tým viac ľudí sa snaží učiť ruštinu. Aj na našu fakultu sa hlási veľa ľudí," tvrdila Renáta. „Kupujú sa tu ruské knihy, slovníky, najmä učebnice pre školákov, ale takisto beletria." Podľa Renáty ľudia nemajú averziu k ruštine, práve naopak. „Veľa ľudí sa tu pristavuje, spomína si na ruský jazyk, ako sa ho kedysi učili, snažia sa tu čítať v azbuke. Niektorí si kupujú učebnice, aby sa v ruštine zdokonalili." Staršia generácia si pamätá, že v Rusku sa vždy veľa čítalo, aj v metre či vonku na ulici. „V Rusku sa doteraz veľmi veľa číta, môžem povedať, že oveľa viac ako na Slovensku. Pre nich sú knihy veľmi, veľmi dôležité," vraví Renáta.

Silné zastúpenie Ruskej federácie tento rok potvrdzuje aj Martina Štofaníková. „Dokopy sa tu prezentuje desať krajín, predovšetkým európske. Rusi sú tu tento rok hlavnými partnermi."

A tohtoročná Bibliotéka získala tón výnimočnosti aj tým, že na nej podpísali akt medzinárodnej spolupráce medzi Izraelom a Slovenskom v oblasti kultúry, vedy, vzdelávania na roky 2008 - 2012. Predstavila sa tu aj významná izraelská autorka Savyon Liebrechtová, ktorej tvorbu najprv inšpirovala skutočnosť, že jej rodičia prežili holokaust.

Ó, mládež naša

Už na začiatku bolo slovo. K Biblii, k tej „prekliatej knihe", o ktorej nevieme, kde sa vzala, sa ľudstvo stále vracia. A vôbec sa ľudstvo stále vracia ku knihám. Bolo potešiteľné vidieť s knihou v ruke tých najmenších, lebo, povedané slovami klasika, mládež naša, tys‘ držiteľkou rána. Možno pre niektorých bola aj tohtoročná Bibliotéka takým malým sviatkom knihy. Dobrá správa je, že knihy sa stále čítajú. Aj keď sa zdá, že dnes letia skôr tie o varení alebo od Daniele Steelovej. No ak vedľa seba dokážu prežiť Svetozár Hurban Vajanský a upírsky fantasy príbeh, je to dobré.

Ako vraví Martina Štofaníková, nie každý veľtrh je pre nich vyslovene obchodnou záležitosťou, Bibliotéku chápu aj ako kultúrnu udalosť. Chceli ňou povedať aj to, že kniha je dar, ktorý rokmi nestratí svoju hodnotu. „Za tú istú cenu ju už nepredáte, ale vnútornú hodnotu bude mať pre vás stále. Ten príbeh, ten dej, ktorý v knižke je, vo vás zostane."

Vynález kníhtlače
Kníhtlač je technika tlače z výšky, ktorá používa tlačové formy s vystupujúcim tlačovým reliéfom s tlačovými plochami, na ktoré sa sústavou valcov nanáša farba a tlakom sa prenáša na materiál, na ktorý sa má tlačiť. Vynašiel ju Johann Gutenberg v roku 1444. Mechanické rozmnožovanie písaného textu poznali už Číňania, ktorí už v 8. storočí tlačili z dosák a od 11. storočia pohyblivými typmi. Medzi rokmi 1403 - 1405 objavili mechanické rozmnožovanie písaného textu v Kórei. Prvá tlačiareň na Slovensku bola v Bratislave najneskôr v rokoch 1477 -1480, keď tu vyšli štyri prvotlače. V roku 1560 vyšla kniha v Košiciach, ktorá sa však nezachovala. Prvá zachovaná kniha, o ktorej je známe, že vyšla na Slovensku, bol 1. diel Postily P. Bornemiszu v maďarčine, ktorý vyšiel v Komjaticiach v roku 1573. Prvá slovenská kniha, o ktorej je známe, že bola vytlačená na Slovensku, vyšla v roku 1581 v Gutgesellovej tlačiarni v Bardejove. Bol to preklad Lutherovho katechizmu Katechysmus D. M. Luthera z Nemeckého yaziku na Slowensky preloženy.

Biblia, Korán a Guinnessova kniha
Guinnessova kniha je treťou najčítanejšou knihou na svete. Prvé a druhé miesto obsadili Biblia a Korán. História Guinnessovej knihy rekordov sa začína v roku 1951. Myšlienkový základ na vytvorenie takejto knihy položil sir Hugh Beaver, generálny riaditeľ pivovaru Guinness. V jeden novembrový deň sa zúčastnil na stretnutí poľovníkov, kde sa dostal do debaty o tom, ktorý vták určený na lov je najrýchlejší – či je to kulík zlatý, alebo jarabica. Dospel k názoru, že kniha, ktorá by zodpovedala takéto a iné otázky, by mohla byť populárna. Mal pravdu. Jeho nápad sa začal realizovať, keď boli Norris and Ross McWhirterovci poverení zozbieraním informácií pre prvú Guinnessovu knihu rekordov. Jej prvé vydanie vyšlo 27. augusta 1955.

Vo vydaní na rok 2009 sa nachádzajú rekordy ako najvyšší muž, najstaršia družička, najdlhší pes, najväčšia konferencia novinárov pod vodou či najnebezpečnejší syr. V Guinnessovej knihe majú svoje miesto aj Slováci: Antónia Kozáková s najväčšou zbierkou servítok, Zdeno Chára ako najvyšší hokejista Národnej hokejovej ligy a Milan Roskopf ako najsilnejší silový žonglér.