BRATISLAVA. Každý, kto rozmýšľa, či neprijať ponuku poisťovní a zabezpečiť sa proti škodám v práci, by si mal pripomenúť, že proti hradeniu veľmi veľkej škody chráni zamestnancov Zákonník práce. Napríklad, kto zarába mesačne 20tisíc korún a pracuje ako zamestnanec na trvalý pomer, a pri práci zničí zariadenie za 100tisíc korún, viac ako 80tisíc korún si od neho zamestnávateľ ako náhradu škody pýtať nemôže.
Pravda, takáto ochrana nevylučuje rozhodnutie poistiť sa. „Otázkou totiž je, či človek zarábajúci 20tisíc korún bude mať dosť peňazí na to, aby naraz uhradil 80tisíc,“ pripomína produktový manažér Medical & Financial Consulting Peter Világi.
Horná hranica, ktorú môže podľa Zákonníka práce žiadať zamestnávateľ od zamestnanca, je štvornásobok priemernej mesačnej mzdy. Neplatí to však pre ľudí, ktorí zo zamestnaneckého pomeru pre odvody prešli na živnosť. Tí za škody zodpovedajú celým svojím majetkom.
„Štandardne sa nepoisťujú ani dohodári, poisťuje ich napríklad Allianz – Slovenská poisťovňa,“ hovorí Világi.
Firma musí dokázať vinu
Zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri práci. Zamestnávateľ musí toto zavinenie dokázať.
Samozrejme, neplatí to, ak ide o úmyselné poškodenie, škody spôsobené v opitosti alebo vtedy, ak zamestnanec prebral za veci hmotnú zodpovednosť, či sa nad vyššou zodpovednosťou dohodli.
„Poistenie sa žiada u zamestnancov s vyššou mierou zodpovednosti, ako sú napríklad vedúci zamestnanci či ľudia používajúci služobné vozidlo, čiže najmä v prípadoch, kde je vyšší predpoklad, že spôsobia škodu z objektívnych príčin,“ povedala hovorkyňa poisťovne Kooperatíva Daniela Michaličová.
Finančný poradca Peter Világi si myslí, že poistenie zodpovednosti za škodu má zmysel takmer pri každom povolaní, pretože môže zamestnancovi pomôcť často pri absurdných situáciách, ktoré by predtým zamestnancovi ani nenapadli, že sa môžu stať.
Poisťovňu nepodvedú
„Poistenie môže ochrániť zamestnanca aj pred neoprávnenými nárokmi zamestnávateľa,“ upozorňuje Világi. Vysvetľuje, že existujú prípady, keď zamestnávateľ chcel od pracovníka náhradu škody, za ktorú zamestnanec podľa Zákonníka práce nezodpovedal. Keď sa do prípadu zapojila poisťovňa, ktorá vyžaduje na vyplatenie poistného plnenia písomné uplatnenie náhrady škody s presným opisom, ako škoda vznikla, vymáhanie náhrady škody si zamestnávateľ rozmyslel.
Podobne je to aj s výškou náhrady škody. Človek sám nevie posúdiť, či je výška škody deklarovaná zamestnávateľom skutočne adekvátna. A poškodení majú občas tendenciu škodu nadhodnotiť. V sporných prípadoch však môže poisťovňa na posúdenie rozsahu škody poslať vlastného znalca, čím chráni klienta aj pred prípadnými neprimeranými nárokmi poškodenej firmy, ktoré by klient bez poistenia zrejme nespochybňoval a radšej zaplatil.
Priemerne zarábajúceho administratívneho pracovníka stojí ročne poistné okolo 1200 korún.
„S pripoistením za vedenie motorového vozidla zaplatí ročne zamestnanec v administratíve približne 2000 korún,“ povedala hovorkyňa Allianz - Slovenskej poisťovne Lucia Muthová.
Škody, ktoré súvisia práve s používaním služobného auta, patria medzi najčastejšie prípady, keď poisťovne vyplatili poistné.
„Ďalšou kategóriou, keď sme vyplatili poistné, boli prípady, keď si zamestnanec pri práci oblial počítač, alebo mu pri práci spadol fotoaparát a prešlo ho auto, automechanik môže pri oprave auta nechtiac poškodiť náhradný dielec,“ hovorí konkrétne prípady Dana Macková z poisťovne Wüstenrot.
Peniaze si musíte strážiť
Poisťovne nehradia za zamestnancov nijakú škodu na ušlom zisku ani pokuty, ktoré musia zaplatiť. „Žiadna poisťovňa nebude kryť manko ani stratu služobného mobilu. Keby poisťovne kryli straty, bola by to otvorená cesta k poistným podvodom,“ povedal Világi.
„Pretože nie je nič jednoduchšie, ako ukradnúť si napríklad služobný notebook, ak škodu zamestnávateľovi preplatí poisťovňa. Niektorí zamestnávatelia by v tom pracovníkov určite aj podporovali.“
Čo hovorí zákon
Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie.
Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu, hoci by sa tým zabránilo jej vzniku, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody.
