BRATISLAVA. Také zosynchronizované dvojičky na svete nenájdete. Ešte aj na olympiáde, keď jedna trikrát prešliapne, tak aj druhá.
So žartovaním však opatrne. Košické skokanky Dana a Jana Velďákové sa rady smejú, no po olympiáde si na tému pekinských prešľapov vypočuli toľko, až si zapchávali uši. Po roztomilo nemilej kuriozite, o ktorú sa nechtiac postarali, ich niektorí v okolí odpísali.
„Akoby oslepli, začali nás zatracovať, odťahovať od nás ruky,“ ponosuje sa diaľkarka Jana. „Pritom obe sme sa túto sezónu výkonnostne zasa zlepšili. Bol to pre nás veľmi dobrý rok, spackali sme iba jeho vrchol.“
Trojskokanka Dana posunula svoje maximum o desať a diaľkárka Jana o šesť centimetrov. Prvá slovenským rekordom 14,51 m figuruje vo svetových tabuľkách roka dvanásta, druhá osobným rekordom 672 cm dvadsiata ôsma. „Vytriedili sme si známych a povedali si: Aj keby sa všetci na hlavu postavili, ideme ďalej,“ hovorí Jana.
Prešľap, mátoha parohatá, nás nemáta, odkazujú dvojičky Velďákové. Už tvrdo zarezávajú v tréningu na poolympijský rok. Minulý pondelok sa vrátili zo sústredenia na Kanárskych ostrovoch a včera - po regeneračnom týždni doma - odleteli na mesiac do Juhoafrickej republiky.
Tam ich v teple čaká hlavná časť zimnej driny. O pol druha mesiaca skôr ako v príprave na uplynulú sezónu.
„Obe potrebujú čím skôr dosiahnuť výkony, ktoré potvrdia, že zdvihli hlavu,“ vraví ich tréner Radoslav Dubovský. „Preto sa prvý raz vážne sústredíme aj na halovú sezónu. Chcem, aby na marcovom európskom šampionáte v Turíne zužitkovali aj to, čo natrénovali na Peking.“
Velďákové trénujú v Košiciach, ale jediná regulárna atletická hala na Slovensku je v Bratislave. „V januári máme v pláne desaťdňový tréning v poľskej Spale a potom budeme dochádzať do haly najmä do Budapešti, kam máme z Košíc bližšie ako do Bratislavy.“
Dubovský tvrdí, že „jedna aj druhá patrili do olympijského finále“.
„Najmä Janka mala v Pekingu veľkú formu. Potvrdzovali ju osobáky v testoch tesne pred štartom. Bola až taká rýchla, že sa nezmestila do rozbehu. Skákala tak ďaleko, ako ešte nikdy, ale netriafala dosku,“ krčí plecami tréner.
„To bolo aj tým, že tartan vo Vtáčom hniezde je neskutočne rýchly,“ myslí si diaľkarka. Keby sa merali „čisté skoky“, čiže od miesta odrazu po miesto dopadu, stačilo by to na postup do finále a v ňom na štvrté miesto.
Velďákové a ich tréner sa na prelome sezón ocitli medzi dvoma stoličkami a skoro si pádom medzi ne polámali hnáty.
Pred časom dostali zaujímavú ponuku na prestup do Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. Skôr ako sa uskutočnil, však ministerstvo obrany zakázalo Dukle kohokoľvek prijímať – naopak, nariadilo jej znížiť stav o 47 miest.
Bratislavské Národné športové centrum, do ktorého dosiaľ patrili, však zaujalo veľkorysý postoj.
„My sme našťastie hrali otvorenú hru a od začiatku sme NŠC o ponuke i o ďalšom jej vývoji informovali, napriek tomu som mal isté obavy,“ priznáva Dubovský.
„V piatok sme si vydýchli. Dostali sme prísľub, že ostaneme v stave strediska. Za akých podmienok, to nám ešte nevedeli povedať, lebo nepoznajú presný rozpočet na budúci rok. Dúfam, že nie oveľa horších, lebo naše výkonnostné plány sú vyššie ako dosiaľ.“
Trojskokanke Dane naplánoval tréner na rok 2009 výkon 14,70 m a diaľkarke Jane 680 cm.
Na halových majstrovstvách Európy od oboch očakáva umiestnenie v prvej osmičke a na letnom svetovom šampionáte v prvej dvanástke. „Skončili vysokú školu a došli do najlepšieho skokanského veku, na rok dovŕšia dvadsaťosem,“ tvrdí kouč. Až na jednu výnimku, všetky pekinské medailistky v ich disciplínach mali nad tridsať.
FOTO – SITA
