Je 17. november 2008a colník na newyorskom letisku mi do pasu vrazil vstupnú pečiatku. Pre neho rutina, pre mnohých Slovákov, ktorí túžili cestovať do Ameriky, významný krok. Ako jeden z prvých Slovákov som do USA nepotreboval víza.
Len pred troma týždňami som do Ameriky na voľby odlietal s vízami. Aká je cesta bez tejto otravnej formality?
Nemusel som si mesiac v predstihu vypisovať niekoľkostranové formuláre a rezervovať si časenku na pohovor na ambasáde. Nemusel som platiť poplatok, ktorý v novembri narástol pre silnejúci dolár na 3183 korún. A tiež som sa vyhol niekoľkým hodinám na veľvyslanectve, kde som pracovníkov ambasády presviedčal, že sa z cesty za oceán vrátim naspäť. Aj keď na poslednom stretnutí išlo skôr o zdvorilostnú konverzáciu, nie vždy to tak bolo.
A čo je možno najdôležitejšie - zbavil som sa dotieravých myšlienok, že víza nedostanem a poplatok, rovnako ako aj peniaze za zarezervovanú letenku, mi prepadnú. V predchádzajúcich rokoch tak dopadlo viac ako desať percent Slovákov.
Päť dní pred odletom
Na rozdiel od predchádzajúcej cesty sa príprava na cestu bez víz začína iba päť dní pred odletom. Nečaká ma časenka na veľvyslanectve, vyplatenie šeku na pošte, nemusím sa fotografovať. Stačí mi len biometrický pas a vyplnený elektronický formulár.
Vybavenie nového pasu je časovo a finančne najnáročnejšia prekážka bezvízového režimu. Cestovný doklad s biometrickými údajmi tváre má zatiaľ 300-tisíc ľudí. Za nový pas vyrobený do dvoch dní platím štyritisíc korún. Na druhý deň dostávam esemesku, ešte teplý pas si vyzdvihnem na polícii.
Jednoduchšie ako formuláre na víza je aj elektronická registrácia ESTA, ktorú treba pred cestou vypísať. Z ponúknutých jazykov je jednoduché využiť češtinu, slovenčina bude podľa americkej ambasády v Bratislave v ponuke čoskoro. Vypisujem meno, dátum narodenia, číslo pasu a záporne odpovedám na otázky o špionážnej, teroristickej či trestaneckej minulosti. Formulár je hotový do piatich minút. Odsúhlasenie registrácie s číslom žiadosti prišlo v priebehu niekoľkých sekúnd. Všetko? Áno.
Neaktualizovaný systém
V pondelok ráno vchádzam do haly viedenského letiska Schwechat sebavedomo. Rýchlo narazím na prvú prekážku. Idem si vytlačiť zarezervovanú letenku cez automatický check in terminál. Zadajte meno, prosím, číslo rezervácie, nech sa páči, priložte na skener pas, s radosťou. Ďalší krok mi zmrazí úsmev. Priložte na skener víza. Akokoľvek sa snažím presvedčiť terminál, že Slovensko víza nepotrebuje, nedarí sa mi. O pomoc žiadam pracovníka leteckej spoločnosti Austrian Airlines. Bez záujmu urobí pár trikov, a prístroj vypľuje letenku.
O tom, že Slováci môžu od 17. 11. cestovať do Ameriky ako turisti bez víz, nepočula ani pracovníčka pri okienku 76, u ktorej si chcem zapísať batožinu. Podobne je na tom systém leteckej spoločnosti. Po niekoľkominútovom dialógu volá zamestnankyňa aeroliniek špecialistovi. Ten mi dáva za pravdu, dodáva však, že musím mať vyplnenú registráciu ESTA. Vyťahujem odsúhlasenú registráciu a aj keď je v češtine, Rakúšanka ma púšťa. „Prepáčte, zvyčajne máme systém aktualizovaný,“ ospravedlňuje sa jej kolegyňa. Pre podobné prípady je lepšie mať odsúhlasený formulár so sebou, najlepšie v angličtine.
Treba vedieť adresu pobytu
Napriek tomu, že vo formulári ESTA to nepatrí medzi povinné kolonky, pred nástupom do lietadla musím vypísať adresu pobytu v Spojených štátoch. „A nabudúce aj Zip code (americké PSČ), aby som si ho nemusela vymýšľať,“ hovorí pracovníčka aerolínií.
Až posledná kontrola pasu dopadne bezproblémovo. Žena, ktorá pozerá pasy tesne pred kontrolou príručnej batožiny, má zoznam 34 štátov, s ktorými majú Spojené štáty bezvízový styk. Pri Slovensku, rovnako ako pri ďalších deviatich krajinách, je červeným pripísané 17. november.
Zelená kartička
Desaťhodinová cesta do New Yorku zostáva únavná. V polovici letu rozdávajú letušky formuláre pre imigračnú kontrolu. Prvýkrát si pýtam papier pre krajiny v bezvízovom styku. Namiesto bieleho formulára dostávam zelený. Otázky zostávajú takmer rovnaké. Okrem mena či adresy pobytu v USA musím podrobne ako pri formulári ESTA potvrdiť, že som sa nezúčastnil na perzekúciách nacistického Nemecka či jeho spojencov v rokoch 1933 až 1945.
Nič sa nemení ani počas kontroly imigračným pracovníkom. Na rozdiel od iných krajín majú Spojené štáty iba dva rady: občania USA a návštevníci. Slovák s vízami alebo bez víz, rakúski turisti, zahalené moslimky či kosovskí Albánci s novými pasmi, všetci sú v jednom zástupe. Čakanie na vybavenie na veľkom newyorskom letisku Johna Fitzgeralda Kennedyho trvá takmer hodinu.
Tesne pred tým, ako prídem na rad, mi zrak padne na pripravený formulár ESTA. „Konečné rozhodnutie o prijatí do Spojených štátov určí až pracovník Úradu colnej a hraničnej ochrany USA,“ píše sa v úvode a napätie vo mne rastie. Budú mať Američania na rozdiel od Rakúšanov aktualizovaný systém?
Pracovník za priehradkou nerobí problémy. Pohovor sa obmedzí na tri otázky. Aký je cieľ cesty, ako dlho sa zdržím a či budem len v New Yorku. Podobne ako pred troma týždňami pri vstupe s vízami prikladám pravý a ľavý ukazovák, pozriem sa do kamery a po dvoch minútach môžem ísť. Predsa len mi to nedá. „Viete, že oddnes môžu občania siedmich krajín vrátane Slovenska cestovať do Spojených štátov bez víz?“ pýtam sa. „Iste,“ odpovedá bez záujmu, „práve ste mi to povedali.“
Poliaci nám závidia
Poliaci sú spoľahliví partneri Američanov, veľmi im to však nepomohlo. Do Ameriky sa bez víz nedostanú.
Aj Maďari mali predvčerom prvý bezvízový deň na ceste do Spojených štátov. „Cestujem na víza. Do Spojených štátov lietam často a platia mi až do roku 2014,“ hovorí maďarský podnikateľ v stredných rokoch. Napriek tomu si vyplnil formulár ESTA. Zaskočilo ho, že nedostal potvrdenie. „Prinajhoršom pôjdeme na newyorskom letisku na pár pív,“ hovorí s úsmevom.
O niekoľko hodín stojí v rade a čaká na kontrolu na newyorskom letisku. „Nastáva okamih pravdy,“ povie polovážne-položartom. Jeho pohovor trvá dlhšie, ako u ostatných. Nakoniec ho však s vystrašenou tvárou púšťajú na americkú pôdu.
Z bezvízového styku sa od pondelka tešia obyvatelia siedmich štátov. Šestku Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko dopĺňa Južná Kórea. Z vyšehradskej štvorky neuspeli Poliaci.
„To je tá láska Američanov k Poliakom,“ napísal diskutujúci na internetovej stránke televízie TVN24. Narážal na „odmenu“ za poľskú podporu americkej vojne proti terorizmu či súhlas s umiestnením americkej raketovej základne na svojom území.
Americké úrady zamietli 22 percent poľských žiadostí o víza, čo je vysoko nad požadovaných desať percent. „Keby bolo 12 alebo 13, možno by sme Poliakov do programu vopchali, ale s 22 percentami nemáte šancu,“ povedal pre denník Gazetu Wyborcza americký úradník.
Očakáva sa, že Poliaci by mohli vstúpiť do bezvízového režimu najneskôr na budúci rok.
(vas)
