BRATISLAVA. Požiadavky, s ktorými prišiel na Slovensko maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, zrejme nesplníme. Premiér Robert Fico mu síce sľúbil, že sa nimi bude zaoberať špeciálna komisia, povedal však, že „nemieni vyhovieť požiadavkám, ktoré zasahujú do zvrchovanosti Slovenska“.
Vicepremiér pre menšiny Dušan Čaplovič (Smer) všetky požiadavky maďarskej strany zmietol zo stola. Väčšinu z nich vraj už buď plníme, alebo sú neprijateľné. „To, aby sa vyučovalo na našich menšinových školách podľa maďarských učebníc, neprichádza do úvahy. V nijakom prípade neustúpime ani od zákazu používania štátnych zástav na zápasoch.“ Vicepremiér nevidí dôvod ani na zavedenie funkcie ombudsmana pre menšiny, ako to je v Maďarsku.
Maďarsko má štyroch ombudsmanov. Jedným z nich je ombudsman pre menšiny, na ktorého je možné sa obrátiť v prípade porušenia menšinových práv či diskriminácii pre etnický pôvod. Môže konštatovať porušenie zákona a navrhnúť riešenie, ako to urobil napríklad v prípade vysťahovania slovenských organizácií zo Slovenského domu v Mlynkoch. Miestna samospráva však jeho stanovisko ignorovala.
Čaplovič nechápe, prečo by maďarské školské a kultúrne inštitúcie na zmiešanom území mali byť zvýhodnené pred slovenskými. „Keď si porovnáte, koľko je takýchto inštitúcií na Slovensku a v Maďarsku, tak to je neporovnateľné.“ Návrh na spoločný národný a národnostný kódex správania a súd čestnosti, ktorý by posudzoval jeho porušenia, si ešte preštuduje.
Ústupky nechce robiť ani minister školstva Ján Mikolaj zo SNS. A to ani napriek Ficovmu prísľubu Gyurcsánovi, že problém s písaním zemepisných názvov v učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom maďarským „vyriešime tak, aby boli všetci spokojní“.
Mikolaj tvrdí, že riešenie, ktoré predstavil nedávno, už bolo kompromisom. Chce, aby zemepisné názvy boli v učebniciach v štátnom jazyku a potom v maďarčine vyskloňované, aby nenarúšali stavbu vety. Učitelia i zástupcovia SMK chcú učebnice, kde budú najskôr uvádzané názvy v maďarčine a potom v slovenčine.
„Predseda vlády bude hľadať riešenia prostredníctvom poslancov,“ povedala včera Ficova hovorkyňa Silvia Glendová. Fico zrejme maďarskej strane nevyhovie ani v požiadavke vyšetrenia policajného zásahu na zápase v Dunajskej Strede. „Nám stačí vyjadrenie prokurátora, ktorý povedal, že išlo o zákrok v súlade so zákonom,“ povedal pre TA3.
Gyurcsány v budapeštianskom parlamente povedal, že Maďarsko uskutoční pre neho vyplývajúce úlohy z návrhu nezávisle od toho, ako sa k nim postaví Slovensko.
Maďarský návrh
1. obe krajiny budú venovať mimoriadnu pozornosť a podporu školským a kultúrnym zariadeniam menšín, budú im poskytovať nadpriemerné dotácie
2. aby sa v menšinových školách mohli používať učebnice vydané v druhej krajine
3. vytvorenie národného, národnostného kódexu správania, ktorý by prijali politici oboch krajín, dodržiavanie by hodnotil čestný, spoločný, súd
4. možnosť iniciovať spoločné vyšetrenie, ak príde jedna strana s tým, že v ktorejkoľvek krajine občana či skupinu mohla postihnúť krivda na národnom či národnostnom základe.
5. zriadenie funkcie menšinového ombudsmana na Slovensku
6. pozastavenie, neskôr zrušenie slovenského zákona obmedzujúceho používanie maďarských vlajok a symbolov
Horiaca vlajka neznamená väzenie
Premiér Fico garantuje niečo, čo nemôže zariadiť.
Premiér Robert Fico si na stretnutí s maďarským kolegom Ferencom Gyurcsánym pomohol aj prísľubom, ktorého splnenie zrejme nie je celkom v jeho moci.
„Za vládu garantujem, že ak by ktokoľvek zapálil maďarskú vlajku pred veľvyslanectvom v Bratislave, pôjde do väzenia,“ povedal. Reagoval tak na udalosti pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti, keď demonštranti na protest proti zásahu slovenských policajtov aj voči maďarským fanúšikom zapálili našu vlajku. Prípadom sa zaoberá maďarská prokuratúra.
Právnici upozorňujú na prípad dvoch českých turistov, ktorí zapálili americkú vlajku počas bratislavského summitu Bush – Putin, za čo ich naša polícia najskôr vyhostila a zakázala im na desať rokov vstup na naše územie.
Úrad hraničnej a cudzineckej polície rozhodnutie zrušil ako nezákonné.
Právnik združenia Občan a demokracia Peter Wilfling hovorí, že trestným činom je hanobenie národa alebo podnecovanie k národnostnej nenávisti.
„Ak sa zapálením vlajky napríklad iba vyjadruje nesúhlas s politikou štátu a nevzťahuje sa k národu, môže byť dokonca aj takýto kontroverzný prejav chránený slobodou prejavu.“ Pripomína rozhodnutie amerického najvyššieho súdu, ktorý v podobnom prípade rozhodol, že zapálenie vlajky je síce extrémny prejav, ale je ešte chránený slobodou prejavu.
Podobný názor má aj Lucia Kurilovská z katedry trestného práva Univerzity Komenského. „My takú skutkovú podstatu, ktorá by hovorila o hanobení štátneho symbolu, nemáme. Aby šlo o hanobenie národa, muselo by to byť spojené s ďalším konaním, napríklad vykrikovaním hesiel urážajúcich národ.“
Pálenie vlajky by orgány činné v trestnom konaní a súdy asi kvalifikovali ako výtržníctvo. „Z odborného hľadiska to také jednoznačné, ako hovoril premiér, nie je.“
(mp)
Z odborného hľadiska to také jednoznačné, ako hovoril premiér, nie je.
Lucia Kurilovská, katedra trestného práva UK
Harabin má návrh
Minister spravodlivosti Štefan Harabin hrozí extrémistom vyššími trestami. „Nebudeme sa prizerať na vyčíňanie extrémistov,“ povedal minister, ktorý nedávno použil na adresu poslanca KDH Daniela Lipšica antisemitské poznámky. Neskôr sa za ne ospravedlnil.
Vláda bude o jeho návrhu rokovať len tri dni po tom, ako svoj zámer oznámil. Včera preto narýchlo zavolali na ministerstvo občianskych aktivistov. „Návrh zavádza pojem extrémizmus, ktorý sa svojou obsahovou vágnosťou môže stať nebezpečným a zneužiteľným nástrojom v trestnom zákone,“ hovoria aktivisti. Pri všeobecnej definícii extrémistického materiálu podľa nich napríklad hrozí väzenie aj študentom, ktorí ich potrebujú na štúdium.
(vev)
Autor: mp, vev
