Kto z nás by nemal svoje sny? A komu sa všetky
v živote splnili? Dve jednoduché otázky s ešte jednoduchšími odpoveďami. S takmer stopercentnou istotou môžeme povedať, že každý má vždy nejaké sny a nikomu sa nikdy všetky v živote nesplnia. Rozdielny je len obsah túžob.
Blížia sa Vianoce.
Obchody a predajcovia nám to pripomínajú naozaj na každom kroku. Za sladkými slovami reklamných sloganov
a chytľavých tónov hudby, za spevom kolied či charakteristických vianočných pesničiek však vôbec nie je snaha splniť túžby budúcich obdarovaných. To je len pozlátko, pod ktorým sa ukrýva jediné – snaha čo najviac a najlepšie predať, utŕžiť čo najlepší zisk.
V opojení blížiacich sa sviatkov však na tento v podstate veľmi nepekný úmysel sotvakto z návštevníkov obchodných centier pamätá. Jednoducho sme len ľudia, máme svoje slabosti a viac alebo menej často im podliehame. Teraz je práve obdobie, keď je to skôr častejšie...
Napriek tomu, že toto všetko dobre viem, od detstva čaru Vianoc vždy rada podľahnem.
A ani sa za to, že sa ešte stále rada v tomto čase zasnívam, vôbec nehanbím. Nikdy moje túžby neboli o zlate, klenotoch či iných márnostiach. Vždy to bolo o potrebných veciach, ktoré sa brali do rúk s láskou
a potešením.
Kam mi len pamäť siaha, najdôležitejšie boli knihy. Kdesi na začiatku klasické rozprávky, potom povesti
zo slovenských hradov a zámkov, verneovky a mayovky
a veľmi zavčasu aj Dumas, Balzac a ďalší velikáni literatúry. Ohromný výchovný prostriedok, ktorý mi dal veľmi veľa.
Som zaň nekonečne vďačná svojim nebohým rodičom. Bez dobrej knihy jednoducho neboli nijaké Vianoce.
A veľmi ma trápi, že u dnešných detí lásku ku knihám aj našou vinou nahradili márnivé hlúposti.
Autor: Mária Šišuláková, publicistka
