BRATISLAVA. Aj ústna hygiena má svoju históriu. Približne pred 3 500 rokmi si Babylončania pri umývaní zubov pomáhali žuvacími tyčinkami. Okrem Babylončanov boli starostlivými čističmi zubov aj starovekí Egypťania. Používali tenké vetvičky na jednom konci rozstrapkané do tenkých vlákien, ktorými si podľa odporučenia svojho zubného lekára čistili zuby najmenej dvakrát za deň. Aj v starovekej gréckej a rímskej literatúre existujú informácie o drevených tyčinkách, ktoré sa za účelom čistenia zubov žuvali. Najobľúbenejšie boli tyčinky z vetvičiek aromatických drevín, ktoré slúžili ako ústny deodorant. O histórii sa píše na webovej stránke dentalalarm.sk.
Prvú štetinovú zubnú kefku, podobnú tej súčasnej, vynašli v Číne v 15. storočí n. l. Tú potom cestovatelia priniesli do Európy. Ako materiál sa používali štetiny z diviaka, ktoré oveľa neskôr nahradil nylon. V 18. storočí, keď v Európe prudko vzrástla konzumácia cukroviniek a výskyt zubného kazu, u ľudí sa prejavil záujem o ústnu hygienu a vynález zubnej kefky prijali s nadšením. Kto ju nevlastnil, bol považovaný za nemoderného. Približne v roku 1780 sa v Európe objavuje prvá masovo vyrobená kefka. Jej autorom bol Angličan William Addis Clerkenaldu. Z produkcie zubných kefiek sa postupne stal biznis, ich masová výroba sa koncom 19. storočia rozvinula vo Francúzsku, potom v takmer celej Európe a v roku 1885 aj v USA.
Vedeli ste?
Najdôležitejšie je večerné čistenie , keď sú na zuboch nalepené zvyšky všetkého, čo sme počas dňa jedli a pili.
Zuby človek potrebuje pre správnu výslovnosť. No na zlej výslovnosti sa výraznejšie podieľa nesprávna súhra pohybov mäkkých tkanív a medzičeľustné anomálie.
Zdroj: osvetové webové stránky
Autor: ht
