Ak niekedy sledujete na internete diskusie medzi fajčiarmi a nefajčiarmi, možno aj vás zaráža vzájomná netolerantnosť oboch skupín. Zvláštne však je, že omnoho netolerantnejší sú nefajčiari. Zatiaľ čo fajčiari sú v defenzíve a ustupujú tlaku spoločnosti na takmer všetkých frontoch, nefajčiari, vedení svojou svätou víziou zdravej nefajčiarskej spoločnosti, požadujú absolútne čistý vzduch a prísne tresty. Teraz napríklad jeden miestny politik vyhlásil, že chcú absolútny zákaz fajčenia vo Vysokých Tatrách. Vraj, aby im tam tí fajčiari nikde nesmradili. To, že im tam jazdia tisícky áut a dymia tisícky komínov z chát a domov, politikovi neprekáža. On si vybral fajčiarov, pretože z nich môže vyryžovať lacný politický kapitál, články v novinách a imidž dobrodinca. Prečo politikov tak priťahuje metóda celoplošných zákazov a prísnych trestov? Prečo nenechajú ľudí, aby si problémy riešili sami - napríklad tak, že budú fajčiarske aj nefajčiarske reštaurácie a každý si vyberie, čo mu vyhovuje? Historická skúsenosť nám hovorí, že najviac zla bolo spáchaného v mene dobra. Ak politikom dovolíme celoplošné zákazy v mene ochrany zdravia, môžeme čakať, že o chvíľu nám v mene ochrany čohokoľvek zakážu všetko, čo sa bude dať - chodiť von po desiatej večer, nahlas spievať, nadávať, písať knihy, bozkávať sa na verejnosti, nosiť minisukne... A budeme tam, kde sme boli pred dvadsiatimi rokmi.