Slovenské banky sú výnimočné aj tým, že požičiavajú menej, ako do nich ľudia a firmy vkladajú.
BRATISLAVA. Kým mnohé banky v USA a západnej Európe čelia stratám alebo prudkému poklesu ziskov, profit slovenských bánk, azda až na Dexiu, rastie. Prvých deväť mesiacov prinieslo slovenským bankám čistý zisk po zdanení takmer 16,5 miliardy korún. Je to takmer o pätinu viac ako v rovnakom období vlani. Naše banky majú navyše viac vkladov, ako poskytli úverov, čo u mnohých európskych a amerických neplatí.
Prečo naše banky finančná kríza nezasiahla? Na rozdiel od svetových bankových domov nenakupovali zložito skonštruované balíky cenných papierov, v ktorých sa nachádzali aj zamaskované „toxické“ hypotekárne úvery. Teda úvery, ktoré v minulosti americké banky vo veľkom poskytovali aj tým, ktorí na splátky evidentne nemali. Za postojom našich bánk je opatrnosť po nedávnej privatizácii a vyčistení bankových portfólií od zlých úverov.
„Banky sa pred privatizáciou popálili, neskôr boli preto dvojnásobne obozretné, čo sa ukázalo ako správne,“ povedala profesorka Ekonomickej univerzity v Bratislave Božena Chovancová.
Európania Američanom
Pred nákupom pochybných balíkov nevarovali finančné domy ani ratingové agentúry. Preto sa dnes veľká vina za súčasnú finančnú krízu pripisuje aj im. „Keď sa to ohodnotilo dobrým ratingom, nikto nepredpokladal, že vnútri balíka budú aj nekvalitné aktíva, ktoré neskôr znehodnotili celý balík,“ povedala Chovancová. Európska únia preto v súčasnosti pripravuje sprísnenie pravidiel na fungovanie ratingových agentúr.
Americké „balíčky“ nakupovali banky, investičné či penzijné fondy a poisťovne po celom svete, ba neraz i centrálne banky.
Takéto balíčky, v ktorých boli skryté aj toxické hypotéky, nakupovala napríklad aj belgická banka KBC. Tá má preto tento rok priebežne stratu 900 miliónov eur, zatiaľ čo jej slovenská dcéra ČSOB je v zisku.
Vo veľkom s pochybnými balíkmi obchodovali najmä investičné banky. Tie nezhromažďovali vklady od bežných ľudí, ale investovali peniaze milionárov. Investičné banky s vysokými ratingami pomohli krízu rozšíriť do celého sveta. Predaj balíkov im prinášal slušné výnosy a od ziskov zasa záviseli vysoké odmeny ich manažérov. Chovancová hovorí, že manažéri finančných inštitúcií zle odhadovali riziko, často zámerne. „Mali síce dobré rizikové modely, no zlyhali, najmä morálne.“ S pochybnými cennými papiermi obchodovali, hoci mnohí z nich vedeli, že sú prakticky bezcenné.
Riskantné politické ciele
Súčasťou „hypotekárnych balíkov“ boli aj takzvané deriváty, teda napríklad dohody o budúcom nákupe rôznych cenných papierov. Z nich sa tiež účtovali provízie. Deriváty finančný trh veľmi nafúkli. Kým v celej svetovej ekonomike sa vyrobia tovary a služby za necelých 60 biliónov dolárov, cez finančný trh prechádza okolo 560 biliónov, čo je 9-násobne viac. „Potom sa nemožno čudovať, že bublina na finančných trhoch spľasla,“ povedala Chovancová.
Niektorí ekonómovia hovoria, že za finančnou krízou sú aj zlé rozhodnutia Clintonovej a Bushovej administratívy. Počas Cintonovej administratívy bol na finančné trhy politický tlak, aby sa úvery na bývanie poskytovali aj nízkopríjmovým rodinám, ktoré evidentne nemali na ich splácanie. Po hurikáne Katrina, ktorý zničil New Orleans, v tom pokračoval aj Bush.
;)
;){kind=link}