KOŠICE. Dvojtýždňové dvojčatá, ktoré našli v stredu minulého týždňa vo verejnom inkubátore Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove, sa zrejme vrátia domov.

K rozhodnutiu zriecť sa dvoch krásnych, zdravých detí matku dohnalo zúfalstvo. Keď ich videla na televíznej obrazovke a titulných stránkach novín, svedomie jej nedalo.

„Pevne som sa rozhodla. Zajtra idem na vyšetrenie DNA a budem ich žiadať späť. Sú predsa väčšie rodiny, ktoré žijú ešte v horších podmienkach. Bude to ťažké, ale určite to nejako zvládneme,“ hovorí 36-ročná Košičanka Zuzana.

Najťažšie dni života

Zuzana žije s dcérkami Julkou (5), Vikinkou (3) a Nikolkou (rok a 4 mesiace) v železničnom domčeku hneď vedľa trate Košice – Žilina. V jedinej izbe a malej kuchynke, je čisto, útulne, no najmä - živo.

„Boli to najťažšie dni môjho života,“ spomína na udalosti uplynulých dvoch týždňov.

Dvojčatá porodila 2. novembra v košickej nemocnici cisárskym rezom. Bol to pre ňu šok.

„Ani ja, ani lekári nevedeli, že nosím dvojičky,“ tvrdí matka.

Z pôrodnice ju prepustili po štyroch dňoch aj napriek tomu, že bola po transfúzii a infúziách: „Potrebovala som sa dostať čím skôr domov. Nemohla som nechať tri deti celý čas na sestru.“

Doma to na ňu doľahlo. Sama s piatimi deťmi, druh hospitalizovaný na psychiatrii a vedomie, že príbytok, v ktorom žije načierno, majú zbúrať, rozhodli: „Bolo toho zrazu na mňa priveľa. Začala som pochybovať, či to zvládnem.“

Zuzana sa rozhodla vzdať sa dvoch drobcov. Spásu videla v hniezde záchrany. Do Prešova ich odviezla spolu s bratom 12. novembra večer. Celou cestou plakala.

„Vedela som, že tam budú v dobrých rukách. A že u adoptívnych rodičov budú mať možno lepší život. Ale vnútorne som nebola presvedčená, že je to správne. Presviedčala som seba samu, že raz si ich aj tak vezmem späť. Strašne som so sebou zápasila.“

Na druhý deň išla vybaviť rodné listy. Deťom dala mená Patrik a Patrícia.

(A)sociálny štát

Zuzana si uvedomuje, že do zložitej situácie sa čiastočne dostala sama.

„Keď som zistila, že som tehotná, chcela som si to nechať vziať. Už bolo neskoro. Neostalo mi nič iné, len deti donosiť.“

Včera prišli na návštevu rodiny neznámi manželia z Košíc. Priniesli deťom nejaké sladkosti, pýtali sa, čo potrebuje.

„Cením si, že sa ozvali ľudia, ktorým osud druhých nie je ľahostajný. Pri príjme 6100 korún sa zíde všetko,“ hovorí Zuzana. „Mrzí ma len, že chudoba pomáha chudobe namiesto toho, aby ľuďom v núdzi pomohol štát. Na jednej strane plače, že pôrodnosť je nízka, ale keď má niekto viac detí, urobia z neho asociála. Nie je to fér,“ dodáva.

Hniezdo záchrany

Hniezda záchrany sú verejne prístupné inkubátory, kde je možné anonymne odložiť nechcené bábätko.

V súčasnosti je ich trinásť.

Matka, ktorá sa z rôznych dôvodov nedokáže o novorodenca postarať alebo sa ho chce zriecť, môže beztrestne využiť túto možnosť.

Pokiaľ matka neprejaví záujem, nebude po nej nikto pátrať.

Matka sa môže do šiestich týždňov o dieťa znovu uchádzať.

Vznikajú z iniciatívy občianskeho združenia Šanca pre nechcených.

(sen)