BRATISLAVA – Miléniové šialenstvo zachvátilo svet už vlani, hoci o tom, kedy sa naozaj začne nové tisícročie, sa až doteraz viedli diskusie. Po polnoci 1. januára 2001 už nikto nebude pochybovať, že sme definitívne v novom storočí a tisícročí. Znamená to však niečo? Treba sa báť?
Historici tvrdia, že podľa doterajších skúseností nie sú prelomové roky príliš významné. Ani bežní ľudia sa neboja, svetové agentúry neinformovali zatiaľ o nijakých radikálnych prejavoch strachu ani v náboženských sektách.
„Z historického hľadiska ide naozaj len o obyčajný deň, veď to, že roky počítame práve takto, je výsledkom dohody a okrem toho sa pritom stala chyba,“ hovorí historik Ľubomír Lipták.
Počas dlhého obdobia jednoduchí ľudia ani nevedeli, aký je rok, a vôbec nie, ktorý je okrúhly. „Boli to roky ako ktorékoľvek iné. Dokonca na prelome 19. a 20. storočia sa prejavili tie isté rozpory ako teraz. Pohľadnice vítajúce nové storočie vyšli aj k príchodu roku 1900, aj roku 1901.“
Nové tisícročie sa začína len pre tých, ktorí používajú gregoriánsky kalendár. Židia majú napríklad rok 5761, moslimovia rok 1421, Číňania 24. januára 2001 oslávia príchod roku 4699.
Ani kronika sveta nezaznamenáva v okrúhlych rokoch príliš veľa prevratných udalostí. Pre naše dejiny má síce mimoriadny význam korunovácia kráľa Štefana v roku 1000 – súčasťou Uhorského kráľovstva bolo i územie Slovenska takmer tisíc rokov.
V roku 1600 napríklad prvý raz zaznelo slávne Hamletovo „byť či nebyť“ z dosiek Shakespearovho divadla Globe a v roku 1700 Antonio Stradivari vyrobil stradivárky.
Skutočné historické zlomy prichádzali najčastejšie v iných rokoch, bez ohľadu na ich „okrúhlosť“ – a ľútosť žiakov učiacich sa dejepis.
BARBORA MAROSZOVÁ
