Dávni spojenci ochvíľu začnú lobovať za vlastné záujmy, vplyvné sily blokujú istých kandidátov. A potom zistíte, že váš úzky kruh je vlastne kompromis.
Čo by vodca nemal robiť, keď sa tvorí vysnený tím?
Prvou chybou je automaticky odmeňovať verných. Bez ohľadu na to, ako dlho sa prepracúvate do vrcholnej pozície, len čo ju dostanete, bez výnimky sa vás zmocní impulz súhlasiť s tými, ktorí s vami od začiatku súhlasili. Poznáme napríklad nového riaditeľa, ktorý vymenoval svoju dlhoročnú šéfku pre ľudské zdroje za prezidentku digitálneho oddelenia firmy. Problém bol, že s technológiou mala minimálne skúsenosti.
Vernosť nerobí kandidáta najvhodnejším na daný post. Ak má človek funkciu len za vernosť, a nie za kapacitu či schopnosť motivovať, ide len o druhoradého kandidáta.
Druhou chybou je zamestnávať ľudí, ktorí potrebujú prácu alebo túžia, hoci aj tajne, po prestíži, ktorú by získali, keby boli vo vašom tíme.
Túžba spolupracovať s vami môže byť skutočne úprimná, ale existuje nebezpečenstvo, že kandidát má inú motiváciu. Napríklad sa môže snažiť pokročiť v stagnujúcej kariére alebo napraviť krachujúcu. Takíto jednotlivci sú ako tzv. nezávislí riaditelia, často profesori etiky a financií, ktorých mnohé predstavenstvá horlivo dosadili po Sarbanes-Oxleyho zákone. Hromadia platy za riaditeľovanie.
Treťou chybou je sústrediť pozornosť na zamestnancov najatých v kríze.
Takmer každý nový vodca zdedí naliehavý problém, a prirodzene, má sklon sústrediť sa na nájdenie správneho člena tímu, ktorý by ho odstránil.
Ten človek s vami zostane, aj keď problém už bude dávno vyriešený.
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes.com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli.
Autor: Jack & Suzy Welchovci
