BRATISLAVA. Dieťa na Slovensku nemôže rozhodovať o svojom živote, tak ako to v Británii spravilo 13-ročné dievča odmietnutím operácie, ktorá by jej predĺžila život. Ak by „slovenskej Hannah“ lekári odporúčali transplantovať srdce, o operácii či o inom zákroku by rozhodli rodičia, či zákonní zástupcovia. Taká je interpretácia slovenských zákonov i naladenie skôr konzervatívnej spoločnosti.

Názor dieťaťa sa u nás berie do úvahy, ak má aspoň 16 rokov. Dovtedy nemá nikto právnu povinnosť rešpektovať jeho rozhodnutie. Je tu však aj morálna dilema. Lekárka Mária Jasenková z detského hospicu Plamienok sa s nevyliečiteľne chorými deťmi stretáva denne. Napriek tomu si netrúfa povedať, na koho stranu by sa postavila v prípade Hannah.

„Treba brať do úvahy lekárske hľadisko, želanie dieťaťa i rodičov a vlastné svedomie – je to rozhodnutie o hodnotách medzi kvalitným životom bez ohľadu na jeho dĺžku alebo o predĺženom živote s istou mierou utrpenia. Ani jedno nechcete, ale nemáte na výber.“

Sme konzervatívni

Jasenková sa nestretla s tým, že by sa dieťa rozhodlo nebojovať už o život a rodičia by ho v tom podporili napriek názoru lekárov. „Väčšina rodičov chce, aby ich deti bojovali a deti bojujú, lebo milujú svojich rodičov. Toto dievča zrejme cítilo, že mama a otec jej rozhodnutie schvália,“ hovorí Jasenková. Lekári sú u nás skôr autoritou a rodičia sa snažia s nimi spolupracovať, keďže je to v záujme dieťaťa.

„Aj samotné deti majú svoje práva, ktoré by mali byť brané do úvahy s ohľadom na ich vek, vyspelosť a ďalšie faktory,“ hovorí Jana Trizuljaková z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky. Najvhodnejšie je, ak sa na spoločnom postupe dohodnú rodičia s lekármi i s dieťaťom, nikto však nemôže druhú stranu k ničomu nútiť a všetci musia niesť svoj diel zodpovednosti – rodičia i lekári.

Zákon hovorí jasne

Z právneho hľadiska nie je morálna dilema vôbec dilemou – ak dieťa nie je dospelé, rozhodujú rodičia. Situácia sa mení, keď sa pacient ocitne v bezprostrednom ohrození života. Vtedy má lekár povinnosť ho zachrániť a nebrať na zreteľ, čo si želajú rodičia.

Ak by dieťaťu hrozilo, že vykrváca a potrebovalo by transfúziu krvi, lekár ju musí dieťaťu podať, aj keby si to neželali rodičia pre vierovyznanie – to je prípad Svedkov Jehovových.

„V takej situácii rozhoduje lekár podľa svojho vedomia a svedomia,“ hovorí Mária Jasenková. Rodičia totiž nesmú poškodzovať zdravie svojich detí alebo dokonca rozhodovať o ich živote – hrozilo by im stíhanie, prípadne i trest. Dokonca, ak to lekár považuje za potrebné a v záujme života dieťaťa, môže požiadať sociálne úrady, aby ho rodičom odobrali.

Právnik Ondrej Škodler upozorňuje aj na to, že eutanázia na Slovensku nie je dovolená – nechať umrieť pacienta bez poskytnutia pomoci alebo ho dokonca vlastným pričinením poslať na „druhý svet“, je nielen trestné, ale aj neetické a proti Hippokratovej prísahe, ktorú skladajú lekári. Na Slovensku sa však u detských pacientov ani u ich rodičov s podobným prípadom, akého sme svedkami vo Veľkej Británii, zatiaľ nestretli.

Prípad 13–ročnej Britky Hannah

Hannah Jones (13) trpela od piatich rokov leukémiou.

Vyliečila sa, chemoterapia jej poškodila srdce.

Odmieta transplantáciu srdca, ktorú navrhujú lekári. Hovorí, že si vytrpela dosť a chce byť s rodinou. Rodičia to schvaľujú.

Lekári pripúšťajú, že po úspešnej transplantácii sa jej leukémia môže vrátiť a znova ju budú musieť operovať.

Úrady rozhodli, že ju lekári proti jej vôli operovať nemôžu.

Mali by sme ostať konzervatívni

Primár Kliniky detskej chirurgie VLADIMÍR CINGEL verí, že lekár musí bojovať za pacientov život.

Môže sa prípad ako v Británii stať na Slovensku?

„Dúfam, že nie, nepovoľuje to naša legislatíva. Ide v podstate o pasívnu eutanáziu. Ja skôr vyznávam filozofiu života ako smrti. Na tomto prípade je zarážajúce, že rodina už jednu cestu prešla, keď dievča vyhralo boj s leukémiou, hoci dôsledkom chemoterapie je poškodené srdce. Teraz menia prístup a volia si cestu smrti. “

Ako by ste postupoval na mieste britských lekárov?

„Bojoval by som, aby dievča i rodičia zmenili názor a dieťa transplantáciu podstúpilo. Snažil by som sa ju zachrániť až do poslednej chvíle.“

Stretol ste sa s prípadom, keď pacient alebo jeho rodičia odmietali liečbu? Čo je povinnosťou lekára?

„Nemám takúto skúsenosť, aj keď som sa stretol s rôznymi detskými pacientmi, aj s onkologickými. Na jednej strane je tu lekárova Hippokratova prísaha, na druhej želanie pacienta. Ľudia v západných krajinách niekedy chápu liberalizmus zle. Liberalizmus je o zodpovednosti a istých hodnotách. Lekár by mal preto hovoriť s rodičmi, aby sa vybrali inou cestou, ak je šanca záchraniť život. Nemôže ich nútiť, ale musí urobiť maximum, aby pacienta zachránil.“

Je správne zachraňovať pacienta, ktorý o to nestojí?

„Ak pacient nie je v priamom ohrození života, lekár ho nemôže k ničomu donútiť. Zásadné je, ako to odkomunikujete. Lekár ho môže nasmerovať, v jeho komunikácii s pacientom sa odráža aj jeho vlastná filozofia. Možno pacient prešiel určitým utrpením, ale ak mu informácie správne podáte, môžete jeho rozhodnutie ovplyvniť. Ak pozná A aj B, je postavený pred hodnotové rozhodnutie.“

Môže lekár vôbec niekedy vzdať boj o život pacienta?

„Lekár sa musí snažiť pacientovi pomôcť za každých okolností. Prípad z Británie je diametrálne odlišný od situácie, keď u niekoho, kto je na prístrojoch, nastala mozgová smrť. Toto je celkom nové a zarážajúce. Keď som počul správu z Anglicka, až ma zamrazilo. Konzervatívne hodnoty, od ktorých upúšťame, sú overené stáročiami, často pomohli spoločnosti prežiť. Nemali by sme sa ich tak ľahko vzdávať.“

(mk)

Oddelenie siamských dvojičiek Michala a Mareka Müllerovcov bolo vlani najsledovanejšou operáciou na Slovensku. Oddeliť sa ich podarilo, deti napokon po pooperačných komplikáciách zomreli.

Oddelenie siamských dvojičiek Michala a Mareka Müllerovcov bolo vlani najsledovanejšou operáciou na Slovensku. Oddeliť sa ich podarilo, deti napokon po pooperačných komplikáciách zomreli.